Filip T. Holzer

Existuje hranica, za ktorou sa oprávnená snaha chrániť deti mení na nebezpečnú politickú ambíciu kontrolovať dospelých. A práve k tejto hranici sa podľa môjho názoru približuje český europoslanec Tomáš Zdechovský svojimi predstavami o overovaní totožnosti používateľov sociálnych sietí a boji proti anonymným profilom.

Ochrana detí je dôležitá. Nikto rozumný nespochybňuje potrebu chrániť ich pred sexuálnymi predátormi, vydieraním, násilím či inými nebezpečenstvami internetu. Problém nastáva vtedy, keď sa pod týmto ušľachtilým cieľom začnú presadzovať opatrenia, ktoré zasahujú do slobody dospelých vyjadrovať svoje názory, tvoriť a verejne vystupovať.

Anonymita sama osebe nie je zločin. Pre niekoho je prostriedkom, ako hovoriť o citlivých témach bez strachu zo straty zamestnania, spoločenského postavenia alebo osobnej bezpečnosti. Pre iného je pseudonym súčasťou identity, umeleckého prejavu či rodinnej tradície. A pre ďalšieho jednoducho spôsobom, ako oddeliť súkromný život od verejnej tvorby.

Povinné preukazovanie totožnosti by mohlo zasiahnuť aj ľudí, ktorí nevystupujú pod vlastným menom z úplne legitímnych dôvodov. Medzi nich patria aj spisovatelia, publicisti, komentátori a ďalší tvorcovia, ktorí si zvolili pseudonym. Ak politik začne presadzovať systém, v ktorom sa verejné slovo spája s povinným odovzdaním identifikačných údajov, treba sa pýtať, či ešte chráni slobodu prejavu, alebo ju začína podmieňovať poslušnosťou voči štátu.

Holzer nie je anonymita. Je to pamiatka.

Priezvisko Holzer som si vybral ako súčasť pseudonymu z úcty k pamiatke svojho pradeda Jozefa Holzera, ktorý zomrel v Osvienčime len preto, že bol Žid.

Pre mňa preto nejde o nejakú náhodnú prezývku, ktorú možno jednoducho odložiť, keď si to želá politik. Je to meno, ktoré nesie rodinnú pamäť. Je pripomienkou človeka, ktorému bola odopretá samotná možnosť slobodne žiť pre svoju identitu.

Práve preto odmietam predstavu, že štát má mať automatické právo požadovať od každého človeka, ktorý chce písať, komentovať alebo diskutovať na internete, aby sa preukázal občianskym preukazom. Sloboda prejavu nemôže byť privilégiom udeleným tým, ktorí sú ochotní vzdať sa súkromia.

Ochrana detí nesmie byť zámienkou na kontrolu spoločnosti

Zdechovského politika vo mne vyvoláva dojem, že ochranu detí používa ako univerzálny argument na presadzovanie čoraz väčšej kontroly nad digitálnym priestorom. Namiesto toho, aby sa sústredil na konkrétne nebezpečné správanie – na predátorov, podvodníkov, vydieračov a skutočných páchateľov trestnej činnosti –, podporuje predstavu, že problémom je samotná anonymita.

To je podľa mňa zásadne nesprávny prístup.

Ak niekto spácha trestný čin, má byť vyšetrený a potrestaný. Ak niekto ohrozuje dieťa, treba konať. Na to však nepotrebujeme automaticky premeniť každého používateľa sociálnych sietí na osobu, ktorá musí pri vstupe do verejnej diskusie odovzdať svoju identitu.

A už vôbec nepotrebujeme vytvárať prostredie, v ktorom sa spisovatelia a publicisti budú cítiť ako podozrivé osoby len preto, že si chránia súkromie alebo používajú pseudonym.

Nesúhlasím a nepodvolím sa

Odmietam sa podvoliť podľa môjho názoru scestnej predstave, že ochrana detí si vyžaduje obmedzovanie slobody dospelých. Rovnako odmietam myšlienku, že človek, ktorý verejne tvorí, musí najprv prejsť politicky nastavenou kontrolou identity, aby jeho slovo mohlo byť považované za legitímne.

A odmietam aj spôsob, akým Zdechovského politická rétorika môže pôsobiť na ľudí, ktorí vystupujú ako spisovatelia a publicisti. Namiesto rešpektu k ich tvorbe a právu na súkromie vytvára atmosféru podozrievania a nátlaku. V tomto zmysle ju vnímam ako formu šikanovania ľudí, ktorí sa rozhodli verejne tvoriť pod vlastným pseudonymom.

Ak si chce český europoslanec presadzovaním ochrany detí riešiť vlastné politické nedostatky či budovať obraz nekompromisného ochrancu, je to jeho politická voľba. Nie je však jeho právom rozhodovať, akým menom smiem písať, akú identitu smiem používať a za akých podmienok môžem slobodne vystupovať na verejnosti.

Moje meno je Filip Tadeáš Holzer. Je to pamiatka môjho pradeda. Je to súčasť môjho autorského príbehu. A nie je to vec, o ktorej bude rozhodovať Tomáš Zdechovský.

Ochrana detí áno. Šikanovanie dospelých, spisovateľov a publicistov nie.

Na záver mám jednoduchú žiadosť. Každý, kto si cení súkromie a je presvedčený, že by sme si mali zachovať právo na súkromie, nech buď to podporí môj názor kúpou mojich kníh, alebo prezdielaním môjho článku. Právo na súkromie je rovnako cenné, ako právo na ochranu, ale každé a jedno právo, ktoré prislúcha všetkých ľudom od ich počatia po ich prirodzenú smrť, nesmie byť obmedzené tak hulvátskym spôsobom, ako to robí Tomáš Zdechovský.

https://www.martinus.sk/3927083-usvit-noveho-veku/kniha
https://www.martinus.sk/2483247-profesor/kniha