Filip T. Holzer

V debate o konflikte v Gaze sa často objavuje obvinenie, že Izrael cielene zabíja novinárov a humanitárnych pracovníkov. Izraelská strana to odmieta a tvrdí, že časť týchto osôb sú maskovaní bojovníci alebo členovia militantných organizácií. V mnohých prípadoch je to iba politická rétorika – ale v niektorých prípadoch máme na stole tvrdé dôkazy, ktoré nezmetieš zo stola ani s tým najsrdcervúcejším Instagram story.

Overené mená a väzby

V nasledujúcom zozname sú osoby, o ktorých existuje nezávisle overená dokumentácia ich zamestnania alebo priamej spolupráce s Hamasom či Palestínskym islamským džihádom (PIJ). Dáta pochádzajú z watchdog organizácií (Committee to Protect Journalists), medzinárodných médií a v niektorých prípadoch aj z Hamas-medií samotných.

• Jabr Abu Hadrous – reportér pre Hamas-afiliovanú Quds Al-Youm TV; zahynul pri izraelskom nálete.
• Mohamed Khaireddine – kameraman a reportér pre Quds Al-Youm TV; zabitý so 12 členmi rodiny.
• Mohamad Al-Iff a Mohamed Azzaytouniyah – fotograf a zvukový technik v Hamas-vlastnenej agentúre Al-Rai.
• Ahmed Jamal Al Madhoun – vedúci vizuálnej produkcie v Al-Rai, zabitý pri nálete.
• Assem Al-Barsh – zvukový technik pre rádio Al-Rai; zastrelený izraelským sniperom.
• Mohamed Nabil Al-Zaq – manažér sociálnych sietí v Al-Quds TV, ktorá patrí Hamasu.
• Duaa Sharaf – moderátorka pre rádio Al-Aqsa, oficiálnu stanicu Hamasu; zahynula spolu s dcérou.
• Yasser Abu Namous, Saed Al-Halabi, Ahmed Abu Mhadi – pracovníci Hamas-affiliovaných médií (Al-Sahel, Al-Aqsa TV).
• Mohammad Balousha, Issam Bhar, Husam Mubarak, Ahmed Shehab, Mohammad Al-Salhi, Mohammad Jarghoun – rôzne Hamas/PIJ médiá, potvrdené Algemeinerom.

Sporné prípady

Medzi najčerstvejšími udalosťami je zabitie Anasa al-Sharifa, prominentného novinára Al Jazeery. Izrael tvrdí, že bol vodcom bunky Hamasu, no Al Jazeera, OSN aj viaceré watchdog organizácie požadujú dôkazy. Tento konflikt tvrdení ukazuje, že nie každý „označený“ prípad je jednoznačný.

Čo to znamená pre vnímanie konfliktu

1. Nie všetci zabití novinári sú nevinné obete – v niektorých prípadoch mali priame väzby na militantné organizácie, čo z nich robí legitímny cieľ podľa vojenského práva.
2. Nie všetci „označení“ sú vinní – existujú aj prípady, kde Izrael tvrdí o väzbách, ale dôkazy neboli verejne predložené.
3. Hamas využíva mediálne krytie – zistenia potvrdzujú, že časť jeho personálu pracuje aj ako novinári alebo mediálni pracovníci, čo komplikuje rozlíšenie medzi civilným a vojenským cieľom.
4. Verejná debata je extrémne polarizovaná – obidve strany konfliktu používajú tieto prípady ako argumentačné náboje, pričom komplexnosť reality sa často stráca.

Záver: medzi vestou PRESS a taktickou vestou

Konflikt v Gaze nie je čierno-biely. Áno, sú zdokumentované prípady, keď sa novinárska či humanitárna identita používala ako krytie pre militantnú činnosť. Ale rovnako sú aj prípady, keď obete boli skutoční civilní novinári, ktorých smrť je tragédiou a porušením medzinárodného práva.
Bez nezávislého, transparentného vyšetrovania bude vždy priestor pre obvinenia aj pre popieranie – a propaganda bude fungovať ďalej.