Filip T. Holzer

Pán Bojničan nedávno uverejnil jeden zaujímavý komentár, ktorým „kritizoval“ útoky ateistov na kresťanskú a židovskú teológiu a vierouku. Zaujala ma však jedna vec. Vystrihol citáty z Tóry, piatich kníh Mojžišových, ktorá je základným textom pre židov a druhým najdôležitejším pre kresťanov. Jeho tzv kritika sa opiera o to, že duchovní majú právo, aspoň ja som to tak z jeho textov pochopil, nielen odsúdiť rúhanie voči B_hu, ale aj potrestať človeka, ktorý sa rúha. Je to klamstvo, ktorým sa snaží zakryť svoju nenávisť ku kresťanom. Tú nenávisť, ktorú otvorene hlása v komentároch pod svojimi príspevkami.

Dôležitý je vždy kontext

Keď chceme kritizovať náboženské texty, tak môžeme jedine ich preklady, nie samotný obsah. Predsa len ide o text, ktorý bol písaný v určitej dobe autorom, ktorý mal úplne iné chápanie sveta, ako my v dnešnej dobe. A samozrejme i podmienky boli úplne iné, ako dnes.

Áno, Biblia schvaľuje aj zabíjanie modlárov, prenasledovanie vrahov či samotné otrokárstvo a otroctvo. Tieto zákony však boli písané v čase, kedy ste na nejakú modlu narazili prakticky na každom kroku. V dobe, kedy otroctvo a otroci boli bežným javom každej civilizácie. A keďže náboženské organizácie a duchovní mali určitú moc, dohliadali na dodržiavanie zákonov.

Vezmite si jednoduchý príklad a to kult Molocha. Bežným javom u tohto kultu bolo upalovanie novorodencov. Tým, že starovekí semiti mali pod hrozbou trestu smrti zakázané sa modliť k Molochovi, tento kult zanikol. Aby som bol presný, bol povraždený do posledného muža.

Dnes by sme takéto kulty zakázali, vodcov potrestali odňatím slobody a členov, pokiaľ sa neprevinili spolupáchateľstvom, poslali na liečenie. Ako vidíte, máme rovnaký prístup, ale iné metódy.

A delenie?

Pán Bojničan delí ľudí na slepých, osvietených a váhavých. V jeho podaní ide však o slepú vieru v to, že každý a jeden veriaci je tak zaslepený svojou vierou, že nie je schopný kritického uvažovania. Zabúda však na fakt, že každý a jeden z nás je iný. Uvažuje inak. Chová sa inak. A rozhoduje sa inak a na základe iných argumentov a faktov

A sú medzi nami aj ateisti a sekularisti, ktorí sú zástancami práva na život. Oni sú pre neho len vierou zaslepení ľudia, ktorí nedokážu racionálne uvažovať. Ja tvrdím pravý opak. Opierajú sa totiž o vedecké poznatky, ktoré podporujú ich pohľad na svet a na potraty. Predovšetkým o genetiku (v momente spojenia ženského vajíčka a mužskej spermie vzniká nová DNA), embryológiu (tá považuje spojenie vajíčka a spermie za vznik nového života) či biológie.

A čo teistickí myslitelia?

Pán Bojničan sa odvoláva na ateistických mysliteľov a popritom zabúda na fakt, že existovali aj mnohí teisti, ktorí prispeli vede, kultúre a filozofii. Na ľudí ako Koperník, Newton či Lewis, ktorí boli veriaci a obohatili nás. Predsa len mnohí veriaci ľudia vidia v Aslanovi, jednej z mnoha postáv Letopisov Narnie samotného B_ha alebo Ježiša Krista. A sám Lewis nepopiera, že sa pri písaní svojej Kroniky inšpiroval kresťanskou Bibliou. Práve naopak. Niekoľko krát to i sám potvrdil.

Záver

Pokiaľ sa chceme rozprávať o kritike náboženstva, môžeme. Ja nikomu nebránim, aby kritizoval jednotlivé rozhodnutia cirkví a jej predstaviteľov. Nielenže je to v poriadku, ale mali by sme to robiť. Nemali by sme však obmedzovať právo ľudí na vierovyznanie. A tobôž nie tak vulgárnym spôsobom, ako to robí pán Bojničan. Mali by sme však rozlišovať medzi oprávnenou kritikou pedofilných škandálov a verejným atakom na kresťanov za tzv slepotu voči pedofílii v radoch ich kňazov. Koniec koncov pedofilov nenájdeme len medzi rímskokatolíckymi kňazmi, ale aj medzi policajtami, sudcami, právnikmi, doktormi či bežnými ľudmi (známy prípad detskej prostitúcie v Trebišovskom okrese). O tom sa však toľko nehovorí, pretože to nie je zaujímavé.