Filip T. Holzer

Je zaujímavé sledovať, keď kresťan kritizuje iného kresťana. V prvom momente sa zdá, že sa jedná o zápas dvoch vier, no po hlbšom zamyslení zistíme, že tu nejde len o vieru, ale o schopnosť vyznať ju autenticky.

Verejné kritiky, ktoré prichádzajú od tých, ktorí sami nepoznajú ani základné vyznanie viery, sú ako loď bez kormidla. Ich pravda sa mení na lož, ktorá môže zvádzať iných a rozbíjať to, čo bolo postavené na skalách Desatora a Kristovho učenia.

Nájdime jasný biblický základ:

• Rímskym 10:9–10: „Ak teda vyznáš ústami, že Ježiš je Pán, a srdcom uveríš, že Boh ho vzkriesil z mŕtvych, budeš spasený.“
  • Toto je prakticky biblické vyznanie viery – ústne vyjadrenie presvedčenia o Kristovi a spáse.
• 1. Ján 4:15: „Kto vyzná, že Ježiš je Syn Boží, Boh v ňom zostáva a on v Bohu.“
  • Tu je jasné, že vyznanie Krista ako Syna Božieho je stredom viery.

Pozrime sa na Jozefa Tisa. Ako farizej, ktorý sa klaňal sochám, bral B_žie meno do úst a v mene Krista vraždil a kradol, predstavuje archetyp tyrana, ktorý zneužíva vieru pre mocenské ciele. Shoah a spoluúčasť na masovom zločine dodáva jeho činom ďalšiu, nezmazateľnú hanbu. A napriek tomu niektorí kresťania dnes – obklopení komfortom politických a intelektuálnych legitimit – dokážu jeho skutky prezentovať bez biblického súdu.

A pán Prostredník? Vyzývam ho a všetkých, ktorí sa schovávajú za Kristove mená a hodnoty: odsúďte činy, ktoré sú v priamom rozpore s vierou, ktorú vyznávate, a vyznajte Krista autenticky – ústami a srdcom, ako Vám to jasne prikazuje Písmo, na ktoré sa tak radi odvolávate. Nepostavte sa na stranu ticha a komfortu, nepoužívajte vieru ako politický nástroj alebo prostriedok sebapropagácie.

Kresťanstvo nie je o formálnych vyznaniach, nie je o akademických či politických gestách. Je o morálnej odvahe, schopnosti stáť proti nespravodlivosti a veriť v dôstojnosť každého človeka. A ak túto odvahu nemáme, ak vieme len kritizovať iných bez toho, aby sme kritizovali seba a vlastné inštitúcie, stávame sa morálne rovnocennými s tými, ktorých odsudzujeme.

Sloboda, spravodlivosť, dôstojnosť – to sú hodnoty, ktoré nemôžu byť predmetom kompromisu ani politických kalkulácií. Každý, kto ich podceňuje, riskuje, že sa stane farizejom vlastného pohodlia, ktorý zneužíva vieru ako plášť pre nepravdy.

Nie, nejde tu o Tisa ani o minulosť. Ide o každodennú výzvu, ktorá stojí pred každým z nás, kto sa hlási ku Kristovi. A táto výzva hovorí jasne: ak nevieš vyznať Krista autenticky, tvoja kritika iných kresťanov sa stáva nepravdou, ktorú musíš odmietnuť sám u seba.