Filip T. Holzer

PS sa rád profiluje ako morálna autorita: stojí za spravodlivosťou, rovnosťou, ochrannými zákonmi a bojom proti nenávisti. Lenže realita je — ako to už v politike býva — o dve tváre bližšie k selfie ako k zásadám.

1. Epsteina kauza: skôr Instagramový moment ako skutočná zodpovednosť

Keď Ľuboš Blaha zdieľal status typu „POZOR! PEDOFIL!“ bez faktických dôkazov — a PS tomu venovalo publicitu či absenciu kritiky — nešlo o obhajobu detí. Išlo o virálne emoji politiky bez obsahu. A nie je to prvýkrát, čo PS prebije vážny diskurz populizmom namiesto transparentnej diskusie.

👉 Takýto status je presne ten typ PR, ktorý sa šíri rýchlejšie než fakty — a PS tam stálo ako republikačný crowd-manager pre virálny chaos, nie ako zodpovedný štátnický aktér.

2. Antisemitizmus a dvojaké štandardy

Staršie články a výzvy poukazujú na vážny problém: PS síce verejne odsudzuje diskrimináciu vo všeobecnosti, ale antisionizmus či antisemitizmus vo vlastných radoch často zostávajú bez adekvátnej reakcie.

Tým, že sa tieto témy nepreberajú otvorene, alebo sa ich proklamuje ako „iný názor“, PS v praxi:

• odsudzuje slová, ktoré sú virálne,
• ale ignoruje slová, ktoré skutočne zraňujú.

Takýto selektívny moralizmus je viac marketingový trik než morálna pozícia.

3. Radler, Olej a ignorovaná nenávisť

Bez ohľadu na to, ako sa k individuálnym osobám (napr. Radlerovi, Olejom) stavia právny systém, tu ide o signál hodnotovej politiky:

Ak strana tvrdo kritizuje niečo, čo trenduje,
ale neustojí konfrontáciu s extrémnymi alebo nezodpovednými výroky z vlastnej strany či vlastných kruhov,
potom to nie je o spravodlivosti —
ale o politične výhodnej rétorike.

To sa deje tým, že:

➡️ sa neadresujú prípady skutočnej nenávisti z „vlastnej strany“ tak, aby mali konzekvencie,
➡️ umožní sa, aby sa tieto výroky stali súčasťou informačného priestoru bez adekvátneho odsúdenia,
➡️ a následne sa to nepovažuje za problém.

To nie je liberálna tolerancia — to je nezodpovedná selektivita.

4. „Blahova verzia vecí“ = PR omrvinky namiesto faktov

PS a jej spojenci si často v diskurze volia intenzitu nad obsahom. Status s caps lockom, emotikonmi a senzáciou nezaručí spravodlivosť — ale zaručí engagement.

A engagement sa potom používa ako dôkaz čoho?
Nikdy nie spravodlivosti — len popularity.

5. Záver: selektívna morálka ako operačný model

PS často prezentuje svoje morálne hodnoty ako absolútnu pravdu.
Kým však tvrdé odsúdenie bez dôkazov je rýchle a virálne,
tvrdé odsúdenie so zodpovednosťou (napr. voči antisemitizmu) je pomalé a nepríjemné.

A tak tu máme:

• populistické výkriky bez fak­tov, ktoré sú zverejnené a šírené s foto-fanfarónmi,
• tichú toleranciu voči reálnym prejavom nenávisti, ktoré nepasujú do „moment trendu“.

To nie je spravodlivosť.
To je marketingová morálka s dierami väčšími než PR šumy, ktoré sa snaží vytvoriť.

A ak by PS chcelo byť skutočne „progresívne“,
muselo by konať bez selektívnych filtrácií — nie len podľa toho, čo je trendovo populárne, ale podľa toho, čo je objektívne nespochybniteľne škodlivé.

THE REAL TAKEAWAY

Progresívna rétorika, ktorá mlčí tam, kde je najviac potrebná, nie je progres —
je to pokrytectvo prerobené na politickú strategiu.