Filip T. Holzer

Irena Bihariová, poslankyňa za Progresívne Slovensko, v relácii Na telo uviedla, že intersexuálni ľudia sú vedeckou realitou a ich existencia nie je predmetom politickej debaty. Zároveň vyjadrila podporu myšlienke, aby štát v budúcnosti mohol oficiálne uznať aj tretie pohlavie, hoci podľa nej nie je nutné, aby bolo súčasťou ústavy. Ale než sa vôbec k jej osobe vyjadrím, ujasnime si pár vecí.

Pozitívna diskriminácia v USA

Affirmative action je vlastne štátna nátlaková úprava reality, aby tí, ktorí dlhé roky sedeli vzadu, dostali aspoň šancu posadiť sa dopredu. V USA to znamená: Harvard a UNC si pri prijímačkách pozerajú aj farbu pleti, aby trieda nebola iba biela a bohatá. (history.com)

Už v 60‑tych rokoch prišiel Philadelphia Plan – firmy museli brať viac menšinových pracovníkov, inak žiadne vládne zakázky. (history.com)

Texas na to šiel elegantne: Top 10 % Rule – ak skončíš medzi najlepšími v škole, automaticky máš miesto na univerzite. Žiadna rasová matematika, ale výsledok je ten istý: väčšia diverzita. (en.wikipedia.org)

A keď affirmative action zmizne, diverzita okamžite klesne. Takže áno, funguje. (en.wikipedia.org) A tie súdne spory typu UCLA Medical School? Len ďalší dôkaz, že sa stále hrá o to, kto má právo sedieť dopredu. (reuters.com)

Intersexualita: vedecký prehľad

1. Definícia

Intersexualita je biologická variácia pohlavných znakov, pri ktorej sa osoba rodí s kombináciou genetických, hormonálnych alebo anatomických charakteristík, ktoré nezapadajú výlučne do typickej kategórie „muž“ alebo „žena“. Intersex osoby môžu mať:

• atypické chromozómy (napr. Klinefelterov syndróm XXY, Turnerov syndróm X0),
• odlišné hormonálne profily,
• nejednoznačné alebo neštandardné genitálie pri narodení.

2. Frekvencia

• Široká definícia intersex variácií (zahŕňa genetické, hormonálne a anatomické odchýlky) odhaduje výskyt na 1,5 – 2 % populácie. (Blackless et al., 2000)
• Klinicky výrazné prípady, kde sú genitálie pri narodení nejednoznačné, sa vyskytujú približne u 1 z 1500 až 1 z 2000 pôrodov. (ISNA, 2008)

3. Dominantné pohlavie

Väčšina intersex ľudí má dominantné pohlavie, teda väčšina anatomických a funkčných znakov sa zaraďuje buď do mužskej, alebo ženskej kategórie. Nejednoznačné pohlavie sa vyskytuje u menšiny, ktorá vyžaduje špecifické lekárske posúdenie.

4. Typy intersex variácií

Najčastejšie formy zahŕňajú:

5. Záver

Intersexualita je vedecky potvrdená a kvantifikovateľná biologická realita. Väčšina intersex ľudí má dominantné pohlavie, zatiaľ čo klinicky zjavné nebinárne pohlavné znaky sú vzácne (0,05 % až 0,07 % populácie). Rôzne štúdie sa líšia podľa definície, ale konsenzus medicíny uznáva intersexualitu ako skutočný, biologicky merateľný jav, nezávisle od sociálnych alebo politických kategórií.

Gender štúdie a koncept „72 pohlaví“

Moderné gender štúdie pristupujú k pohlaviu ako k spektru, nie len k binárnym kategóriám muž/žena. Niektoré akademické zdroje uvádzajú, že existuje desiatky až stovky genderových identít – v populárnej literatúre sa často spomína číslo 72, ktoré zahrňuje tradičné aj nebinárne, fluidné či kultúrne špecifické identity.

Vybrané príklady genderových identít

V progresívnych kruhoch sú ľudia ako ja, čiže autisti, ktorých diagnóza ovplyvňuje ich vnímanie vlastného rodu ako transgender osoby. Ja sa od tejto definície však dištancujem, pretože spĺňam biologické aspekty muža, čo vylučuje akékoľvek snahy progresívcov o zaradenie mojej osoby k LGBTI+ komunite cez moju diagnózu. A keďže osobne považujem sexuálnu orientáciu za súkromnú záležitosť, ani cez túto vec nie je možné ma zaradiť k LGBTI+ komunite. A nie je možné ma ani z nej vylúčiť.

Tieto identifikácie sú často sebaidentifikačné, nie biologické – gender štúdie sa zameriavajú na spôsob, akým ľudia zažívajú a vyjadrujú svoju identitu. Nie všetky identity sú univerzálne definované; niektoré vznikajú v špecifických kultúrach, online komunitách alebo v neurodiverznej sfére.

Realita je zložitejšia, ale kritika nie

Vyjadrenie Ireny Bihariovej spája biologickú realitu intersexuálnych ľudí s politickým konceptom „tretieho pohlavia“, pričom väčšina intersex osôb má jasné dominantné pohlavie a klinicky zjavné nebinárne prípady sú vzácne. Bez konkrétneho legislatívneho rámca pôsobí jej návrh skôr ako politické gesto než praktický krok založený na faktoch.

Samotná Irena Biháriová je známa ako predseda strany Progresívne Slovensko, ktorý musel odstúpiť zo svojej funkcie z dôvodu hrubého a vulgárneho útoku Vladimíra Oleja na Izrael, za ktorý sa verejne ospravedlnila. Škody však boli už napáchané. A kritika jej osoby, ktorú nezvládala, bola v tomto smere oprávnená. Lenže preukázala jednu zásadnú vec.

Irena Biháriová bola dosadená na post predsedu strany nie na základe komeptencií, schopností a vedomostí, ale z rýdzej vypočítavosti jej kolegov. Ako Rómka a žena mala pritiahnuť pozornosť ľudí s progresívnym a rovnostárskym myslením, ktorým záleží na vyrovnávaní rozdielov medzi jednotlivými skupinami ľudí. A taktiež pritiahnúť voličov z radov Rómov. Lenže vsadiť všetko na jednu kartu, v tomto prípade na Rómsku kartu, bolo zo strany jej členov nanajvýš rasistické, neuvážené a nekompetentné. Irena Biháriová ako politik nemá vodcovské, mentálne a vedomostné kapacity na to, aby viedla politickú stranu, ale ako Róm preukazuje a dokazuje, že i človek z Rómskej komunity môže získať adekvátne vzdelanie v oblasti práva. A keď chce, i prácu.