Strana Sloboda a Solidarita sa nachádza v jednom z najvážnejších momentov svojej existencie. Najnovší kongres totiž ukázal niečo, čo sa v politických stranách nestáva často: otvorený konflikt s vlastnou minulosťou. Delegáti odmietli návrh, aby sa zakladateľ strany Richard Sulík objavil na kandidátke do ďalších volieb, pričom návrh podporili iba dvaja delegáti – predkladateľ a poslankyňa Jana Bittó Cigániková. ()

Zároveň Cigániková stratila miesto v republikovej rade strany, čo je jeden z najdôležitejších orgánov jej vedenia. ()

Tieto udalosti však nie sú len personálnou zmenou. Skôr odhaľujú hlbší problém identity strany. Ak sa pozrieme bližšie, krízu SaS dnes symbolizujú tri mená: Jana Bittó Cigániková, Richard Sulík a Filip Sulík.

Jana Bittó Cigániková: bioetický konflikt v liberálnej strane

Jana Bittó Cigániková je jednou z najviditeľnejších tvárí SaS v spoločenských otázkach, najmä v debate o interrupciách. Jej pozícia je jasne liberálna: dlhodobo obhajuje zachovanie legálneho prístupu k interrupciám a kritizuje legislatívne návrhy, ktoré by ho obmedzovali.

Práve tu sa však ukazuje jeden z civilizačných konfliktov, ktoré slovenská politika nedokáže vyriešiť jednoduchými sloganmi.

Osobne som zástancom práva na život. Domnievam sa, že ľudský život má hodnotu už pred narodením a že spoločnosť by mala tento fakt brať vážne. Zároveň však zastávam názor, že v pluralitnej demokracii nemá o takto citlivej otázke rozhodovať jeden politik, jeden aktivista ani jeden ideologický tábor.

O takýchto otázkach musí rozhodovať spoločnosť ako celok – prostredníctvom demokratickej diskusie, nie moralizujúcich monológov.

Problém Cigánikovej nie je v tom, že zastáva iný názor. Problém je v tom, že slovenská diskusia o bioetike sa často redukuje na technické alebo medicínske argumenty, zatiaľ čo jej jadrom je filozofická otázka hodnoty ľudského života.

A keď sa z filozofickej otázky stane ideologická vojna, spoločnosť sa rozdelí ešte viac.

Richard Sulík: ekonomický liberalizmus, ktorý Slovensko stále potrebuje

Richard Sulík je zakladateľ SaS a dlhé roky predstavoval jej ideový základ. Aj keď dnes už strana hovorí o „novom príbehu“, nemožno poprieť, že práve Sulík definoval jej ekonomický charakter.

Jeho politika vždy vychádzala z jednoduchého princípu: ekonomická sloboda.

Ekonomická sloboda znamená, že človek môže nakupovať, obchodovať a podnikať bez zbytočných bariér. Znamená to svet, v ktorom si môžeme kúpiť výrobok z čínskeho AliExpressu, z japonskej spoločnosti Pokémon Company, z amerického Amazonu alebo od malého slovenského výrobcu – a rozhodujeme sa podľa ceny, kvality a vlastných preferencií.

Práve preto som dlhodobo presvedčený, že clá a byrokratické prekážky obchodu sú škodlivé. Brzdia konkurenciu, zdražujú výrobky a obmedzujú slobodu spotrebiteľov.

Ekonomický liberalizmus nie je ideológia bohatých. Je to systém, ktorý umožňuje obyčajným ľuďom vyberať si.

Paradoxom dnešnej SaS je, že práve v čase, keď Slovensko potrebuje viac ekonomickej racionality, sa strana ocitla v personálnych sporoch, ktoré zatienili jej pôvodný ekonomický program.

Filip Sulík: internetový tieň nad politickou značkou

Ak by bol problém SaS len ideologický alebo generačný, pravdepodobne by ho strana dokázala vyriešiť. Existuje však aj tretí faktor – úplne mimo klasickej politiky.

Filip Sulík.

Syn zakladateľa strany sa stal známym svojím vystupovaním na sociálnych sieťach a v podcastoch. Jeho obsah je často provokatívny, plný ostrých útokov a vulgarizmov, ktoré vyvolávajú konflikty s novinármi, influencermi či verejnými osobnosťami. V jednom prípade dokonca súd nariadil odstrániť videá, v ktorých útočil na novinára Vladimíra Šnídla. ()

Aj samotný Richard Sulík priznal, že pri sledovaní synových videí zažíval „pocit sprostredkovanej hanby“ a snažil sa ho upozorniť na vulgarizmy. ()

Politika však funguje na dôvere. A dôvera je aj otázkou symbolov.

Pre mnohých voličov, ktorí by možno inak zvažovali liberálnu ekonomickú stranu, sa práve toto stáva prekážkou. Nie preto, že by politik mal niesť zodpovednosť za každý názor svojho dieťaťa. Ale preto, že verejnosť vníma aj to, ako sa politické osobnosti vyrovnávajú s takýmito situáciami.

Ak zakladateľ strany nedokáže usmerniť vlastného syna v základných pravidlách verejnej komunikácie, časť voličov si položí otázku, či dokáže usmerniť aj politickú stranu.

Strana, ktorá hľadá svoju identitu

SaS dnes stojí na križovatke.

Na jednej strane má silnú tradíciu ekonomického liberalizmu, ktorá bola dlhé roky jej najväčšou devízou. Na druhej strane je vtiahnutá do kultúrnych konfliktov, personálnych sporov a mediálnych kontroverzií.

Kongres, na ktorom delegáti odmietli návrat zakladateľa na kandidátku, je symbolom tejto zmeny. ()

Otázkou zostáva, či SaS dokáže napísať „nový príbeh“, o ktorom hovoria jej lídri – alebo či sa stane stranou, ktorá sa stratila medzi vlastnou minulosťou a neistou budúcnosťou.