Filip T. Holzer

Alí Laridžání je dlhoročný iránsky politik a predstaviteľ režimu, ktorý stál za desaťročiami represie a masového násilia. Napriek tomu ho západné médiá a komentátori často prebaľujú ako „umierneného“. Fakty hovoria jasne:

1. Vedenie médií a propaganda (1994–2004)

• Laridžání stál na čele IRIB, štátnej mediálnej inštitúcie, ktorú transformoval na nástroj propagandy.
• Pod jeho vedením boli cenzurované disidentské hlasy a vysielané priznania získané mučením.
• Programy ako Hoviyat systematicky očierňovali intelektuálov a disidentov, prispievali k ich zatýkaniu, mučeniu a vraždám, vrátane tzv. „reťazových vrážd“ v 90. rokoch.

2. Politická kariéra a zakrývanie násilia (2008–2020)

• Ako predseda parlamentu Laridžání popieral a často kryl prípady mučenia, znásilnenia a zabíjania protestujúcich po Zelenom hnutí 2009.
• Desaťročia bol kľúčovým insiderom režimu, presadzoval ideologickú kontrolu a potláčal opozíciu v médiách, politike aj bezpečnostných zložkách.

3. Bezpečnostné operácie a masové vraždy (2025–2026)

• Ako šéf bezpečnosti bol architektom represie proti demonštrantom:
  • 8.–9. januára 2026 bolo zabitých viac než 40 000 ľudí vrátane žien, seniorov a detí mladších ako 13 rokov.
  • Bezpečnostné zložky používali ostrú muníciu, ostreľovačov, masové zatýkanie, mučenie a popravy.
  • Tisíce obetí prišli o zrak, stovky mladých ľudí boli popravené a statisíce zatknuté.

4. Chronologická zodpovednosť

• 1994–2004: Transformácia médií na propagandistický nástroj; cenzúra a očierňovanie disidentov.
• 2008–2020: Popieranie represie po Zelenom hnutí; zakrývanie násilia.
• 2025–2026: Masakre demonštrantov a koordinácia represívnych síl.

5. Mediálne prebaľovanie a západné reakcie

• Napriek týmto faktom je Laridžání v niektorých západných komentároch označovaný za „umierneného“.
• Obavy médií sa často sústreďujú nie na obete, ale na to, kto ho nahradí – ignorujúc desaťročia jeho priamej zodpovednosti za násilie.

Záver: Laridžání nebol neutrálna či „umiernená“ postava. Bol kľúčovým pilierom represívneho aparátu Iránskej islamskej republiky, formoval jeho ideológiu a praktiky a priamo zodpovedal za desaťtisíce obetí. Akékoľvek mediálne romantizovanie jeho osoby ignoruje historickú realitu a utrpenie jeho obetí.