Filip T. Holzer

V komentári pod jedným z mojich článkov obvinil diskutujúci izraelské ženy zo spoluúčasti na genocíde. Žiaľ, neuvedomil si, že tam musí zaradiť aj Gal Gadot, Hollywoodsku herečku známej ako Wonder Woman. A na dôvody, pre ktoré sa Gal Gadot mohla stať herečkou, sa pozrieme – pretože sú rovnaké ako dôvody, pre ktoré izraelské ženy môžu nosiť uniformu a brániť svoju krajinu: sloboda voľby, právna ochrana a spoločenská rovnosť.

Izrael je demokracia. Ženy tu majú rovnaké práva ako muži, povinná vojenská služba ich stavá do pozície zodpovednosti, nie poslušnosti. Môžu slúžiť v boji, môžu sa rozhodovať, môžu sa chrániť a chrániť civilistov. Každé rozhodnutie je kontrolované zákonom, verejnou diskusiou a občianskou zodpovednosťou. Tu sa rovnosť pohlaví neromantizuje a nezneužíva na ideologické hry. Je to právo, nie zbraň.

Irán je presný opak. Teokratická diktatúra, riadená Šariou a absolútnou mocou duchovných, ženy systematicky diskriminuje. Alí Laridžání desaťročia formoval štátny aparát represie, kde ženy neboli aktérkami voľby, ale obeťami – cenzúry, mučenia, zatýkania, popravy mladých ľudí, masakry civilistov. Armáda tu nebráni, armáda trestá. Rovnosť pohlaví neexistuje, existuje len poslušnosť a strach.

Porovnávanie izraelských žien s „vražedkyňami“ je absurdné a morálne skreslené. Izraelské ženy sú slobodné; iránske ženy sú väznené v systéme, ktorý desaťročia zabíja, mučí a utláča. Demokracia a teokracia, sloboda a represia, právo a poslušnosť – rozdiel je absolútny a nemenný. Kým v Izraeli rovnosť znamená právo rozhodnúť sa, v Iráne znamená smrť alebo útlak. A ak niekto nedokáže vidieť túto základnú pravdu, prehliada ľudské utrpenie a dáva priestor ideologickej deformácii reality.