Filip T. Holzer

Ba´al, kanáansky boh spájaný najmä s bohmi búrky. Taktiež bol v niektorých kultúrach považovaný za najvyššie božstvo. V evanjelikálne kresťanskej teológii je len iným pomenovaním pre Satana ako vzburného anjela, ktorý sa postavil proti B_hu. Práve táto vzbura, snaha stať sa najvyššou bytosťou, priviedla Satana k súdu a pádu na zem.

Podobnú snahu vidíme aj u ľudí, ktorí sa stavajú do role najvyššej autority. Mesiáša. Jedným z nich bol i Jozef Tiso, ktorý sa vnímal ako spasiteľ národa Slovenského. Ako záchranca pred hamižným židom. Ako určitý obhajca práv slabších a nemajetných, ktorí museli všetok svoj majetok predať chamtivých židom. Toto všetko bola len propaganda, ktorá sa šírili naprieč celým vojnovým štátom, ktorému Tiso vládol ako autokrat. A ktorej uveril aj sám Tiso.

Keď si však porovnáme jeho chovanie s Bibliou, zisťujeme, že porušil mnoho príkazov a zákazov, ktoré ako rímskokatolícky kňaz mal dodržiavať. Porušil všetko, čo ako prezident vojnového Slovenského štátu mohol – okrádanie spoluobčanov, deportácie, vraždenie. Dokonca zo seba svojimi prejavmi urobil samotného boha, ktorý ako jediný mal právo prekrútiť význam Biblie. Knihy, ktorej zákonov sa mal držať.

Z pohľadu evanjelikálne kresťanskej teológie sa stal Ba´alom, najvyšším bohom Slovenského národa. Bol uctievaný a obdivovaný najmä členmi Hlinkovej gardy, vernými občanmi klérofašistického režimu a časťou SS a SA oddielov a nacistického vedenia. Tento kult pretrváva i dodnes.

I keď sa ku kultu Jozefa Tisa mnohí otvorene nehlásia, vzbura proti autorite B_ha zo strany kresťanov je citeľná. Je to hlavne v podobe náboženského antisemitizmu, v rámci ktorého tvrdia, že Židia môžu za smrť Ježiša Krista.

Najväčším paradoxom Jozefa Tisa a jeho kultu je fakt, že v pozícii spasiteľa nahradil Ježiša Krista. Tým sa zavŕšila jeho vzbura voči autorite B_ha, v ktorého veril. A do ktorej sa pasoval ako ochranca národa Slovenského pred hamižným židom, ktorého vykresľovala nacistická propaganda.