Filip T. Holzer

Je tomu pár dní, čo Progresívne Slovensko znovu prekročilo hranice slušného chovania a rešpektu k menšinám, ktoré prezentuje vo svojom programe. Učinilo tak prostredníctvom Dominika Radlera, ktorý nazval Izrael apartheidným a konolizátorskym projektom, ktorého cieľom je genocída palestínskych Arabov, čo ešte potvrdzujú svojim mlčaním.

Tento čin považujem za otvorený antisemitizmus a podporu teroristických organizácii, čo je v rozpore s trestným zákonom ( § 421, odsek 1 Trestného zákona: Kto podporuje alebo propaguje skupinu osôb alebo hnutie, ktoré násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy smeruje k potlačeniu základných práv a slobôd osôb, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.) a z toho titulu by mala byť strana Progresívne Slovensko zakázaná a rozpustená.

Jediným vyjadrením vedenia PS bola nejednoznačnosť a neschopnosť sa dištancovať od vyjadrení Dominika Radlera. Vyjadrili sa v tom zmysle, že má právo sa vyjadrovať sa v zmysle slobody slova a to i v prípade, že jeho názor je v rozpore s politikou strany či väčšinovým názorom v samotnej strane a to bez následkov z postihu.

Osobne tento krok považujem za osobné zlyhanie predsedu strany Michala Šimečku. Preukázal dvojtvárnosť a neschopnosť sa vyhraniť voči extrémizmu. Zároveň tým podporuje polarizáciu spoločnosti, ktorá je už tak silne rozdelená v otázke konfliktu na Blízkom východe. Zároveň tým podporuje antisemitizmus vo svojej strane, čím sa v podstate stavia na stranu antisemitskej časti strany a tým podporuje teroristickú organizáciu Hamas.

Miesto toho, aby sa vyhranil voči teroristickým útokom a snažil sa ako predseda strany s humanistickými preferenciami a socialnými hodnotami tlačil na palestínske vedenie v Gaze, aby vydali rukojemníkov a tým preukázali určitú snahu o mierové rokovania a ochranu palestínskeho obyvateľstva, nechával svojich podriadených, za ktorých nesie plnú politickú zodpovednosť, aby vyjadrovali svoje antisemitské, neomarxistické a radikálne ľavicové názory, ktoré ľákajú skôr ľudí podporujúcich teroristickú organizáciu.

Zároveň svojim mlčaním schvaľuje radikálne názory svojich podriadených, ktorí spravidla ignorujú i základné fakty a reálie ako snahu arabského sveta o likvidáciu Izraela, útlak Palestínčanov zo strany Hamasu, či odmietnutie palestínskych Arabov o dvojštátie v roku 1948. Najväčšie zlyhanie Michala Šimečku a jeho podporu antisemitizmu vidím v úmyselnom ignorovaní faktu, že zatiaľ čo Izrael odsúdi židovských extrémistov, v Palestíne vládne extrémistická organizácia.

Ako sionista, ktorého praded Jozef Holzer zomrel v koncentračnom tábore, vnímam takéto chovanie dosť citlivo. Odsudzujem chovanie Michala Šimečku ako silne antisemitské a radikálne ľavicové a neomarxistické. Michal Šimečka je radikál, ktorý sa svojim mlčaním znížil na úroveň radikálov ako Marián Kotleba, Milan Uhrík či Juraj Krajčí, ktorí svojimi vyhláseniami, chovaním či teroristickými činmi polarizujú spoločnosť.