Filip T. Holzer

Ako autor a bloger si plne uvedomujem silu slov. Každé slovo, ktoré povieme, ovplyvní ľudí. Buď to k dobrému, alebo k zlému. Buď to k hrdinským činom, alebo k najväčším pohromám a tragédiam. Preto aj prechovávam úctu k Spravodlivým medzi národmi, ktorí chránili Židov, a opovrhujem tými, ktorí ich prenasledujú.

Len dnes sa ku mne dostali vyjadrenia jedného z vodcov Hamasu. Vodcu menom Muath Haníja, syna nedávno eliminovaného vodcu Hamasu Ismaila Haníja. Muath napísal: „Musíme v zemi (Gaze) uplatnit revoluční pravidlo, kterým je přímé zabíjení (Gazanů), abychom tyto lidi odradili (od odboje vůči Hamásu).“

Pokiaľ niekomu ide o genocídu, nie je to Izrael, ale Hamas. Pokiaľ ide niekomu o potlačenie základných ľudských práv a slobôd, nie je to Izrael. I tých zavraždených 50 000 žien a detí, ktorými sa oháňa Hamas, nie je nič viac, ako propaganda Hamasu, ktorej jediným cieľom je pošpiniť povesť krajiny.

Krajiny, ktorá svojimi rozhodnutiami vykonáva obrovské kroky v Green Deal politike. Ktorá ako jediná chráni LGBTI+ komunitu na Blízkom východe. Ktorá ako jediná má početnú arabskú menšinu začlenenú do spoločnosti. Tú menšinu, ktorú by sme museli obviniť z genocídy len preto, že aj mnohí muslimovia sa pridávajú do IDF a chránia i progresívcami vyvyšovanú queer komunitu. Tými progresívcami, ktorí dnes a denne kričia heslá „From river to sea, Palestine is free!“, čo je povzbudenie ku genocíde Izraelského obyvateľstva.