Filip T. Holzer

Žijeme v dobe, kedy jedinou hrádzou boja proti muslimskému extrémizmu a radikalizmu je Izrael, jediná demokracia na Blízkom východe. Práve táto demokracia… Táto hrádza boja proti islamskému radikalizmu a fanatizmu si za pár dní pripomína najrozsiahlejší útok v dejinách, pri ktorom zahynulo cez 1 200 občanov Izraela a ďalších, prevažne európskych a amerických krajín. A takmer 250 občanov Izraela a západného sveta bolo unesených a do pásma Gaza.

Najsmutnejšie je to, že sa ako spoločnosť skrývame za humanizmus a altruizmus, ktorý nás núti súcitiť s Palestínčanmi. S tými Palestínčanmi, ktorí podporujú teroristickú organizáciu Hamas, Hizbalah a ďalšie extrémistické organizácie. Organizácie, ktorých jediný spôsob boja je teroristický útok a následné skrývanie sa za civilistami ako živými štítmi. Preto aj v pásme Gaza narastá počet civilných obetí, za ktoré nenesie zodpovednosť Izrael, ale Hamas, ktorý spúšťa streľbu zakaždým, keď má tú možnosť zvýšiť civilné straty a poukázať na Izrael ako na toho zlého.

Z toho titulu i narastá tzv vlna kritiky štátu Izrael. Od oprávnenej kritiky politických rozhodnutí a jednotlivých krokov má však na míle ďaleko. Nie je ani oprávnená a ani legitímna. Je antisemitská, po genocíde bažiaca a nenávisť šíriaca vlna odporu voči pravde, ktorú ako spoločnosť úmyselne prehliadame. Ktorú ako spoločnosť úmyselne ignorujeme, aby sme si mohli s čistým svedomím povedať, že podporujeme slabších.

Áno, podporujeme slabšiu stranu. Ale tú nesprávnu, ktorá vyprovokovala vojnu. Tú stranu, ktorá rozpútala masaker, pri ktorom vyhaslo cez 1 200 životov, a uniesla takmer 250 občanov Izraela a západných krajín. A v tichosti podporujeme „propalestínskych“ aktivistov, ktorí lačnia po vykynožení Izraelského obyvateľstva. Toho obyvateľstva, ktoré buduje kvalitnú zelenú politiku (čiže zazelenal púšte a dekarbonizuje priemysel), chráni menšiny (LGBTI+ komunitu, kresťanov, muslimov a ďalšie menšiny), či zaviedol rodovú rovnosť (za zmienku stojí povinná vojenská služba pre mužov na tri roky a pre ženy na dva roky), ktorú im môže závidieť drvivá väčšina progresívcov. A „propalestínski“ aktivisti zachádzajú do takých extrémov (útoky na synagógy, útoky na židovských spoluobčanov, podpaľovanie motorových vozidiel a obchodov, alebo výzvy ku genocíde), ktoré končia na polícii a na súdoch, pretože štáty… Mnohé štáty museli kvôli ich chovaniu pristúpiť k označovaniu a hodnoteniu takýchto prípadov ako kriminálnych.

Vzhľadom na históriu Slovenska a odkaz Tisovho režimu, ku ktorému sa mnohí politici nevedeli doteraz vyjadriť či vymedziť, je antisemitská nálada v spoločnosti o to silnejšia ako kedykoľvek predtým. Zatiaľ čo pred 7. Októbrom 2023 občianskeho kalendára boli na Slovensku útoky na židovskú komunitu, sionistov a na Izrael výrazne potlačované, po masakri nabrali na takých obrátkach, za ktoré by sa nehanbil ani sám Adolf Hitler. O to smutnejšie, že mnohí mladí podporujú Hamas ako radikálne pravicovú, náboženskú a antisemitskú organizáciu, pričom sami mladí žiadajú toleranciu a rozmanitosť na pracoviskách a v triedach, čo sú dva protichodné extrémy.

Preto sa aj odmietam hrať na človeka, ktorý nevidí, nepočuje a nehovorí pravdu a len šíri nepravdivé obviňovanie. Všetky názory o apartheide, okupácii a genocíde palestínskeho národa odsudzujem a už som aj opakovane vyvrátil. Sú to lži, ktoré šíri Hamas skrze svojich naivných podporovateľov – zaslepených antisemitov. Preto aj súhlasím so stanoviskom Občianskeho združenia GENIZA a so stanoviskom Svetového Židovského kongresu (WJC), a teda že všetky tieto falošné obvinenia len cynicky a strategicky pripravujú pôdu pre násilie, ktoré sa má v mene humanizmu s palestínskym obyvateľstvom páchať na Izraelčanoch, Židoch v diaspóre a v neposlednom rade i na všetkých sionistoch z radov Židov a kresťanov.

Ako občan Slovenskej republiky vnímam, že slovenská spoločnosť začína byť nahlodávaná už spomínanými problémami, ktoré pripravujú živnú pôdu na ďalšiu genocídu. Tou živnou pôdou je prirovnávanie súčasnej politiky štátu Izrael k nacistickému Nemecku, označovanie nás, sionostov za fašistov, bagatelizovanie Holokaustu či priraďovanie statusu vyvrheľa Židom a sionistom. Beztrestné ostrakizovanie, klasifikácia a nálepkovanie bolo i za Druhej svetovej vojny a viedlo ku genocíde šiestich miliónov Židov a dnes sa táto história opakuje. Ak sa z minulosti nepoučíme, sme nútení ju opakovať a obávam sa, že s týmto prístupom v slovenskej spoločnosti budem medzi prvými popravenými z ideologických dôvodov. Preto aj chcem učiniť nasledovnú výzvu.

Vážení politici, máme len tridsať sekúnd do polnoci. Treba konať. Treba zastaviť nárast antisemitizmu, ktorý na rozdiel od oprávnenej kritiky jednotlivých krokov Izraela – politických, vojenských, ekonomických či spoločenských; nemá nič spoločné. Je len prejavom antisemitizmu a nenávisti. Preto aj žiadam, aby súčasná definícia antisemitizmu bola redefinovaná a to v súlade s definíciou z dielne Nexus Task Forces (The Nexus Document), ktorá omnoho komplexnejšie rieši tento problém. Zároveň žiadam, aby bol vytvorený poradný orgán, ktorý bude nápomocný konkrétnym slovenským zákonodarcom pre vytváraní sprísnenej legislatívy efektívnejšie postihujúcej akékoľvek prejavy antisemitizmu vrátane moderných antisionistických a antiizraelských prejavoch. Taktiež žiadam, aby boli do trestného zákona zaradené nasledovné skutkové podstaty trestných činov:

• všetky podoby antisemitizmu (obsiahnuté v rozšírenej definícii),
• popieranie židovského práva na sebaurčenie,
• hanobenie štátu Izrael a jeho občanov,
• šírenie nepodložených lží o údajných zločinoch, ktoré Izrael nespáchal a nepácha,
• akékoľvek zľahčovanie útoku Hamasu na Izrael (7. 10. 2023) a jeho následkov,
• útoky na židovskú menšinu a prívržencov jednotlivých prúdov sionizmu v online priestore aj mimo neho, používanie prodžihádistických symbolov (palestínska/panarabská zástava, melónová symbolika v panarabských farbách, kefíja, arafatka, zástavy, odevy, slogany, heslá („From the river to the sea…„; „Free Palestine!“ a ďalšie),
• pokriky, výzvy k násiliu a iné otrasné symboly krvilačných teroristických hnutí – Hamas, ISIS, Hizballáh, PLO et cetera).

A hlavne žiadam, aby Ministerstvo Zahraničných vecí stiahlo oficiálne uznanie „Štátu Palestína“, ktoré bolo vydané v roku 1988, odkedy nebola Palestína schopná ani len vytvoriť nejaký, akýkoľvek základ pre štátne zriadenie, nieto inštitúcie, ktoré by boli riadené damdemokraticky zvolenou vládou.