Filip T. Holzer

V posledných rokoch sa Progresívne Slovensko profilovalo ako moderná, liberálna a proeurópska strana. No napriek ich deklarovanej snahe o toleranciu a boj proti nenávisti sa v ich radoch objavujú výroky, ktoré ako spoločnosť môžeme označiť za antisemitizmus. To vyvoláva otázku, či ide o náhodné excesy jednotlivcov, alebo systematický problém, ktorý je v rámci strany ticho tolerovaný.

Kontroverzný výrok a oneskorené ospravedlnenie

Jedným z príkladov bol príspevok Vladimíra Oleja, ktorý v mene Progresívneho Slovenska označil podporu Izraela za podporu „fašistického režimu“. Tento výrok vyvolal pobúrenie, no ospravedlnenie prišlo až po tlaku verejnosti a Židovskej náboženskej obce. Strana sa vtedy pod vedeným Ireny Biháriovej dištancovala, ale až keď sa ukázalo, že situácia môže poškodiť imidž strany.

Podobné výroky však nie sú v rámci PS ojedinelé. Opakovane sa objavujú komentáre ich členov a podporovateľov, ktoré Izrael démonizujú, prirovnávajú ho k nacistickému Nemecku alebo bagatelizujú antisemitizmus pod rúškom „oprávnenej kritiky politiky“. Tieto výroky sú tolerované až dovtedy, kým na ne niekto verejne neupozorní. A dosť často i po upozornení na ne.

Liberalizmus verzus antisemitizmus?

PS sa často prezentuje ako strana, ktorá bojuje proti všetkým formám nenávisti, no jej selektívna citlivosť na antisemitizmus je zarážajúca. Kým v iných prípadoch (útok pred barom Tepláreň) reagujú okamžite a s razantnými krokmi, v prípade antisemitských vyjadrení je ich reakcia váhavá a oneskorená. Táto neochota riešiť problém naznačuje, že v liberálnych kruhoch stále prežíva tichá tolerancia antisemitizmu, pokiaľ je maskovaný ako „kritika Izraela“.

Porovnanie s inými slovenskými politickými stranami

Antisemitizmus v slovenskej politike nie je špecifikom len jednej strany. Napríklad v krajne pravicových kruhoch sa stretávame s otvoreným antisemitizmom, popieraním holokaustu či konšpiračnými teóriami o „židovskom sprisahaní“. Strany ako Republika či predtým Kotlebovci – ĽSNS sa týmto netajili a často šírili protižidovskú rétoriku.

Na druhej strane v tradičných stranách ako Smer-SD či Hlas-SD sa antisemitizmus prejavuje skôr v podobe populistických vyjadrení a spochybňovania geopolitických realít. Niektorí predstavitelia týchto strán využívajú protiizraelskú rétoriku na získanie podpory proruského a proarabského elektorátu.

Progresívne Slovensko patrí medzi extrémistické subjekty a to vďaka svojej tvrdej, neomarxistickej politike, ktorá bojuje za toleranciu a vzájomné porozumenie, no jeho problém spočíva v selektívnej tolerancii antisemitizmu. Kým otvorený rasizmus by bol v strane okamžite odsúdený, antisemitské vyjadrenia sú často ignorované alebo ospravedlňované ako legitímna politická kritika.

Čo s tým?

Ak chce PS naozaj byť stranou bojujúcou proti nenávisti, mala by sa jednoznačne postaviť aj proti antisemitizmu v svojich vlastných radoch. To znamená nielen odsúdiť jednotlivé výroky, ale aj systematicky pracovať na odstraňovaní antisemitských tendencií zo svojej rétoriky a z prostredia svojich členov.

Kritika politiky Izraela je legitímna, no nemala by prerásť do démonizácie celého štátu a židovského národa. Ak PS nechce stratiť dôveryhodnosť ako bojovník proti nenávisti, musí prestať ignorovať antisemitizmus vo vlastných radoch.