V nedávnom výbušnom vyjadrení, ktoré rozvírilo hladinu medzinárodných vzťahov, Ron Prosor, veľvyslanec Izraela v Nemecku, ostro kritizoval Medzinárodný výbor Červeného kríža (IKRK) za jeho pasívny prístup počas rukojemníckej krízy, ktorá sa začala 7. októbra 2023. Prosor nazval postoj tejto humanitárnej organizácie k situácii „zbabelým“, čo sa stalo okamžitým výbuchom nepochopenia medzi odborníkmi a verejnosťou. Kritika nebola len o konkrétnom zlyhaní, ale o oveľa širšom kontexte, ktorý zasahuje do otázky neutralizmu, ktorý IKRK udržiava aj za cenu ignorovania humanitárnych katastrof.
Humanitárny neutralizmus: Dvojsečný meč
Medzinárodný výbor Červeného kríža je vo svojej podstate zaviazaný k neutralite. Organizácia sa tradične snaží zohľadniť práva oboch strán konfliktu, bez ohľadu na to, kto je páchateľom a kto obeťou. Tento prístup je jedným z dôvodov, prečo si IKRK získalo povesť globálne rešpektovanej inštitúcie, ktorá sa zasadzuje o zmiernenie utrpenia, bez ohľadu na politické či vojenské línie.
Avšak v prípade izraelsko-palestínskeho konfliktu, kde je jedna zo strán – Hamas – medzinárodne uznávaná ako teroristická organizácia, sa tento neutralizmus ukazuje ako mimoriadne problematický. Prosor sa nejednoznačne pýta, ako je možné, že organizácia, ktorá by mala chrániť a pomáhať nevinným ľuďom, nesplnila svoju úlohu voči izraelským rukojemníkom, ktorí boli unesení Hamasom. „IKRK dal slovu zbabelosť nový význam,“ napísal.
Zbabelosť alebo pragmatizmus?
Otázka, ktorá vyvstáva, nie je len o tom, či IKRK postupovalo nesprávne. Otázka je, či nejednalo zo strachu pred politickými dôsledkami alebo zo strachu z eskalácie násilia. Neutralita je ideál, ale v reálnom svete sa ukazuje ako čoraz náročnejšia na dodržiavanie. Kde sú hranice objektivity, keď jedna strana konfliktu je nepopierateľne vinná z brutálnych činov proti nevinným civilistom? Obohatenie neutrálnych deklarácií tým, že sa vyzývajú „obe strany“ k dôstojnému oslobodeniu rukojemníkov, vytvára rovnaký priestor pre zločiny páchané Hamasom ako pre izraelské právo na sebaobranu. Kde je táto objektivita v prípade, že jedna strana opakovane zabíja, mučí a unáša nevinných?
Ron Prosor, človek priamo zasiahnutý týmito udalosťami, predkladajúci takýto tvrdý názor, pravdepodobne nebol ochotný akceptovať prázdne reči o neutralite v situácii, ktorá si žiadala jasné a nekompromisné odsúdenie agresie zo strany Hamasu. Až príliš dlho sa mnohé humanitárne organizácie vyhýbali priamym obvineniam na adresu militantných skupín, a v tomto prípade sa ukázalo, že takýto postoj len poškodzuje skutočné obete.
Hamas a humanitárna zodpovednosť
Situácia, ktorú Izrael zažíva od 7. októbra 2023, je nezvyčajná a nepochopiteľná pre každého, kto sleduje konflikt len zo vzdialeného pohľadu. Hamas, ktorý uniesol stovky izraelských občanov, vrátane detí, žien a starších ľudí, a držal ich v zajatí, nechal ich trápiť a podrobiť sa fyzickému a psychickému mučeniu, je bez akýchkoľvek pochýb teroristickou organizáciou. V tomto kontexte neutralita v podaní IKRK vyzerá čoraz viac ako morálne zlyhanie.
Ak by sa organizácia správala v súlade so svojím humanitárnym poslaním, jej priorita by mala byť jasná: vyvinúť tlak na teroristov, aby propustili rukojemníkov, a zároveň zabezpečiť, že títo rukojemníci nebudú vystavení ďalšiemu týraniu. Avšak IKRK vo svojej komunikácii s oboma stranami nezohľadnilo závažnosť porušenia základných ľudských práv zo strany Hamasu. Nešlo len o zlyhanie, išlo o nepochopenie povinnosti organizácie konať v prípade existencie zjavného porušovania medzinárodného práva.
Väznení Palestínčania: Právoplatní odsúdení zločinci
V tomto kontexte je dôležité zdôrazniť aj ďalší aspekt, ktorý sa často opomína v diskusiách o rukojemníckej kríze – väčšina Palestínčanov, ktorí sú väznení v izraelských väzniciach, sú právoplatne odsúdení zločinci. Títo jednotlivci boli odsúdení za rôzne závažné trestné činy, vrátane teroristických útokov, zabíjania civilistov, plánovania bombových útokov a ďalších násilných činov, ktoré sú považované za porušenie medzinárodného práva. Mnohé z týchto trestných činov mali za následok straty nevinných životov, vrátane židovských detí a dospelých.
Príkladom môže byť Zakaria Zubeidi, člen Brigád al-Aqsa, ktorý sa podieľal na plánovaní a vykonávaní atentátov a útokov na izraelských civilistov. Tento muž bol zatknutý a odsúdený za zločiny, ktoré páchal počas druhej intifády. Podobné prípady existujú v množstve, keď sa väznení Palestínčania podieľali na násilných činoch voči izraelským občanom. Tieto trestné činy sú pre Izrael neakceptovateľné a sú dôvodom, prečo väčšina palestínskych väzňov nepredstavuje „nevinné obete“, ale osoby, ktoré boli právoplatne odsúdené za svoju teroristickú činnosť.
Moralita v konfliktoch a zásady IKRK
Táto situácia odhaľuje jedno zásadné dilema v medzinárodných vzťahoch: Ak sa rozhodneme, že neutralita je jediným riešením v každom prípade, riskujeme, že ignorujeme krutosti, ktoré sa dejú priamo pred našimi očami. Kým IKRK môže tvrdiť, že neutralita je základom ich práce, morálny tlak, ktorý v tomto prípade vyvíja izraelský veľvyslanec, je nepopierateľný. Preto kritika Rona Prosora nie je len o strate trpezlivosti s organizáciou, ale aj o výzve pre svet, aby si uvedomil, že humanitárne organizácie musia v prípade extrémnych porušení práva konať skôr než politizovať konflikt do takej miery, že to vedie k dehumanizácii obetí.
V konečnom dôsledku, možno je čas na zmenu v prístupe IKRK, ktorý by mal zahŕňať nielen neutralitu, ale aj nekompromisné odsúdenie zločinov, keď je to nevyhnutné na ochranu nevinných. To nie je len otázka vojenských a politických rozhodnutí, ale aj otázka základného ľudského zmyslu pre spravodlivosť a solidaritu.4o mini
V nedávnom výbušnom vyjadrení, ktoré rozvírilo hladinu medzinárodných vzťahov, Ron Prosor, veľvyslanec Izraela v Nemecku, ostro kritizoval Medzinárodný výbor Červeného kríža (IKRK) za jeho pasívny prístup počas rukojemníckej krízy, ktorá sa začala 7. októbra 2023. Prosor nazval postoj tejto humanitárnej organizácie k situácii „zbabelým“, čo sa stalo okamžitým výbuchom nepochopenia medzi odborníkmi a verejnosťou. Kritika nebola len o konkrétnom zlyhaní, ale o oveľa širšom kontexte, ktorý zasahuje do otázky neutralizmu, ktorý IKRK udržiava aj za cenu ignorovania humanitárnych katastrof.
Humanitárny neutralizmus: Dvojsečný meč
Medzinárodný výbor Červeného kríža je vo svojej podstate zaviazaný k neutralite. Organizácia sa tradične snaží zohľadniť práva oboch strán konfliktu, bez ohľadu na to, kto je páchateľom a kto obeťou. Tento prístup je jedným z dôvodov, prečo si IKRK získalo povesť globálne rešpektovanej inštitúcie, ktorá sa zasadzuje o zmiernenie utrpenia, bez ohľadu na politické či vojenské línie.
Avšak v prípade izraelsko-palestínskeho konfliktu, kde je jedna zo strán – Hamas – medzinárodne uznávaná ako teroristická organizácia, sa tento neutralizmus ukazuje ako mimoriadne problematický. Prosor sa nejednoznačne pýta, ako je možné, že organizácia, ktorá by mala chrániť a pomáhať nevinným ľuďom, nesplnila svoju úlohu voči izraelským rukojemníkom, ktorí boli unesení Hamasom. „IKRK dal slovu zbabelosť nový význam,“ napísal.
Zbabelosť alebo pragmatizmus?
Otázka, ktorá vyvstáva, nie je len o tom, či IKRK postupovalo nesprávne. Otázka je, či nejednalo zo strachu pred politickými dôsledkami alebo zo strachu z eskalácie násilia. Neutralita je ideál, ale v reálnom svete sa ukazuje ako čoraz náročnejšia na dodržiavanie. Kde sú hranice objektivity, keď jedna strana konfliktu je nepopierateľne vinná z brutálnych činov proti nevinným civilistom? Obohatenie neutrálnych deklarácií tým, že sa vyzývajú „obe strany“ k dôstojnému oslobodeniu rukojemníkov, vytvára rovnaký priestor pre zločiny páchané Hamasom ako pre izraelské právo na sebaobranu. Kde je táto objektivita v prípade, že jedna strana opakovane zabíja, mučí a unáša nevinných?
Ron Prosor, človek priamo zasiahnutý týmito udalosťami, predkladajúci takýto tvrdý názor, pravdepodobne nebol ochotný akceptovať prázdne reči o neutralite v situácii, ktorá si žiadala jasné a nekompromisné odsúdenie agresie zo strany Hamasu. Až príliš dlho sa mnohé humanitárne organizácie vyhýbali priamym obvineniam na adresu militantných skupín, a v tomto prípade sa ukázalo, že takýto postoj len poškodzuje skutočné obete.
Hamas a humanitárna zodpovednosť
Situácia, ktorú Izrael zažíva od 7. októbra 2023, je nezvyčajná a nepochopiteľná pre každého, kto sleduje konflikt len zo vzdialeného pohľadu. Hamas, ktorý uniesol stovky izraelských občanov, vrátane detí, žien a starších ľudí, a držal ich v zajatí, nechal ich trápiť a podrobiť sa fyzickému a psychickému mučeniu, je bez akýchkoľvek pochýb teroristickou organizáciou. V tomto kontexte neutralita v podaní IKRK vyzerá čoraz viac ako morálne zlyhanie.
Ak by sa organizácia správala v súlade so svojím humanitárnym poslaním, jej priorita by mala byť jasná: vyvinúť tlak na teroristov, aby propustili rukojemníkov, a zároveň zabezpečiť, že títo rukojemníci nebudú vystavení ďalšiemu týraniu. Avšak IKRK vo svojej komunikácii s oboma stranami nezohľadnilo závažnosť porušenia základných ľudských práv zo strany Hamasu. Nešlo len o zlyhanie, išlo o nepochopenie povinnosti organizácie konať v prípade existencie zjavného porušovania medzinárodného práva.
Väznení Palestínčania: Právoplatní odsúdení zločinci
V tomto kontexte je dôležité zdôrazniť aj ďalší aspekt, ktorý sa často opomína v diskusiách o rukojemníckej kríze – väčšina Palestínčanov, ktorí sú väznení v izraelských väzniciach, sú právoplatne odsúdení zločinci. Títo jednotlivci boli odsúdení za rôzne závažné trestné činy, vrátane teroristických útokov, zabíjania civilistov, plánovania bombových útokov a ďalších násilných činov, ktoré sú považované za porušenie medzinárodného práva. Mnohé z týchto trestných činov mali za následok straty nevinných životov, vrátane židovských detí a dospelých.
Príkladom môže byť Zakaria Zubeidi, člen Brigád al-Aqsa, ktorý sa podieľal na plánovaní a vykonávaní atentátov a útokov na izraelských civilistov. Tento muž bol zatknutý a odsúdený za zločiny, ktoré páchal počas druhej intifády. Podobné prípady existujú v množstve, keď sa väznení Palestínčania podieľali na násilných činoch voči izraelským občanom. Tieto trestné činy sú pre Izrael neakceptovateľné a sú dôvodom, prečo väčšina palestínskych väzňov nepredstavuje „nevinné obete“, ale osoby, ktoré boli právoplatne odsúdené za svoju teroristickú činnosť.
Moralita v konfliktoch a zásady IKRK
Táto situácia odhaľuje jedno zásadné dilema v medzinárodných vzťahoch: Ak sa rozhodneme, že neutralita je jediným riešením v každom prípade, riskujeme, že ignorujeme krutosti, ktoré sa dejú priamo pred našimi očami. Kým IKRK môže tvrdiť, že neutralita je základom ich práce, morálny tlak, ktorý v tomto prípade vyvíja izraelský veľvyslanec, je nepopierateľný. Preto kritika Rona Prosora nie je len o strate trpezlivosti s organizáciou, ale aj o výzve pre svet, aby si uvedomil, že humanitárne organizácie musia v prípade extrémnych porušení práva konať skôr než politizovať konflikt do takej miery, že to vedie k dehumanizácii obetí.
V konečnom dôsledku, možno je čas na zmenu v prístupe IKRK, ktorý by mal zahŕňať nielen neutralitu, ale aj nekompromisné odsúdenie zločinov, keď je to nevyhnutné na ochranu nevinných. To nie je len otázka vojenských a politických rozhodnutí, ale aj otázka základného ľudského zmyslu pre spravodlivosť a solidaritu.
Lebo sa, ako príslušník "vyvoleného"... ...
Pán Holzer, atentáty a sabotáže páchali v boji... ...
Zo zbabelosti,.... ...
Prečo by mal ísť ČK do bojovej zóny, do... ...
Celá debata | RSS tejto debaty