Píšem tento text preto, že ma uráža, keď niekto neschopnosť čítať s porozumením vydáva za dôkaz „chyby“ u autistu. A ešte to robí s tónom nadradeného dospeláka v komentároch pod článkom.
„Tento článok je opäť iba dôkazom, že autisti majú problém správne pochopiť napísaný text.“
Nie, drahý pán anonymný kritik. To nie je dôkaz o autistoch. To je dôkaz o vašom mentálnom skrate a nepochopení základnej logiky.
Toto je presne, čo sa stalo:
- Niekto (pravdepodobne autista) napíše článok alebo komentár.
- Niekomu sa nepáči jeho záver – nie vecne, ale „akože štýl“.
- Namiesto argumentu príde útok: „Veď ty si autista, ty tomu nerozumieš.“
Tomuto sa hovorí ad hominem. Latinsky. To je také múdre slovo, ktoré znamená, že nevieš reagovať na argument, tak útočíš na človeka. Je to logická chyba. A ak nevieš, čo to je, mal by si prestať diskutovať a vrátiť sa na základnu školu.
Toto nie je názor. Toto je urážka.
Povedať, že „autisti nechápu text“ je ako povedať, že „ženy by nemali šoférovať“ alebo že „Rómovia kradnú“. Všetky tieto vety majú spoločné:
- sú paušalizujúce,
- sú nepravdivé,
- a sú toxické.
Čo tým sleduješ? Chceš niekoho umlčať? Chceš, aby sa hanbil za to, že jeho mozog funguje inak ako tvoj? Lebo ak hej, tak je problém v tebe, nie v ňom.
Autistické myslenie nie je chyba. Je to iný štýl spracovania informácií.
Množstvo autistov má nadpriemerné schopnosti v:
- porozumení detailov,
- logickej štruktúre textu,
- vnímaní vzorcov a významových posunov,
- presnosti interpretácie.
To, že nerozumejú zmätenému, nelogickému alebo emocionálne chaotickému textu, nie je ich chyba. To je chyba autora textu. My, autisti, nepotrebujeme „rozpoznať tón medzi riadkami“, keď tam žiadny nie je alebo je napísaný slabo. My hľadáme konzistenciu, presnosť a pravdu. A keď ich nenájdeme, označíme to. Nahlas. Presne. Nepríjemne presne. A to niekoho bolí.
Komu vadí pravda, ten volí urážky.
Keď sa niekto zníži k vetám ako „autisti to nepochopili“, v skutočnosti hovorí: „Nemám argument, som nahnevaný, lebo si mi ukázal, že sa mýlim.“
Takto vyzerá porazený človek. Takto znie niekto, kto sa bojí pravdy, a preto útočí na osobu. A ešte si myslí, že je to „múdra poznámka“. Nie je. Je to slabosť.
Záver: Ak nemáš argument, mlč. Útok na autistu je dôkaz tvojej intelektuálnej biedy.
Tento text nemá byť pekný. Ani diplomatický. Tento text má byť presný. Autisti nepotrebujú „citlivý“ prístup, keď sú pod útokom. Potrebujú jasné stanovisko, že takto nie.
Komentáre typu „autisti nerozumejú“ sú ad hominem a sú neakceptovateľné. Sú formou sociálnej agresie a musia byť verejne označené ako nevhodné, nie tolerované ako „len iný názor“.
Ak máš problém s niekým, hovor o jeho myšlienke.
Ak nevieš hovoriť o myšlienke, drž sa faktov.
Ak to nedokážeš, nemáš čo robiť v diskusii.
Zastávam pluralitu názorov, ale netolerujem urážky.
Áno, som zástancom plurality názorov. Môžeš so mnou nesúhlasiť. Môžeš ma kritizovať. Môžeš povedať, že si myslíš niečo iné.
To je úplne v poriadku – dokonca žiaduce. Lenže pluralita neznamená, že si každý môže vypustiť z úst čokoľvek, čo ho napadne, bez následkov.
Nie všetko, čo je „tvoj názor“, je automaticky prijateľné.
Som netolerantný k:
- osobným útokom,
- urážkam,
- či k paušalizovaniu na základe stereotypov – či už ide o autistov, ženy, Rómov, gejov, alebo kohokoľvek iného.
Ak niekto hovorí: „autisti nerozumejú textom“, to nie je názor. To je útok, klamstvo a ponižovanie v jednom balení.
Diskusia musí byť vecná, čestná a založená na argumentoch. Ak niekto nedokáže diskutovať bez útoku na osobu, nie je súčasťou pluralitného priestoru. Je to sabotér dialógu. A ten si nezaslúži platformu.
Celá debata | RSS tejto debaty