Filip T. Holzer

Greta Thunberg, dievča, ktoré rozprávalo mocným, aby sa „hanbili“, sa ocitá v tieni, ktorý si zrejme nikdy nepriala. Fotografia, na ktorej stojí bok po boku so Zaherom Birawim – mužom, ktorého meno sa spája s európskym velením Hamásu – nie je iba banálnou momentkou z preplnenej lode. Je to obraz, ktorý kladie otázky hlbšie než len ekologické kampane a demonštrácie za záchranu planéty.

Greta: symbol, ktorý vyrástol nad realitu

Greta sa stala globálnou ikonou. Nie preto, že by mala riešenia, ale preto, že jej hlas dokázal zosobniť úzkosť generácie, ktorá vyrastá v klimatickej kríze. Jej sila spočívala v čistote – v nevinnosti tínedžerky, ktorá „iba hovorí pravdu“.

Ale symboly majú tú nepríjemnú vlastnosť, že keď sa dostanú do sveta veľkej politiky, prestanú patriť sebe. Stávajú sa nástrojmi. A Greta, nech už jej úmysly boli akokoľvek úprimné, vstúpila do sveta, kde sa za ideálmi často skrýva cynická mocenská hra.

Zaher Birawi: architekt tieňov

Na opačnom konci príbehu stojí Zaher Birawi. Narodil sa roku 1961 pri Nábuluse, do Londýna prišiel ako človek poverený šejkom Ahmedom Jásinom, duchovným vodcom Hamásu. Nie je to anonymný emigrant ani obyčajný aktivista. Je to muž, ktorého meno sa objavuje pri každej flotile smerujúcej do Gazy, ktorý zakladal organizácie maskované ako humanitárne, ale Izraelom označované za logistické ramená Hamásu.

Oficiálne pôsobil ako predseda „Freedom Flotilla Coalition“, spoluorganizoval „Pochod návratu“ a figuroval v „Medzinárodnom výbore pre prelomenie blokády Gazy“. Pre svojich podporovateľov je hlasom spravodlivosti. Pre svojich odporcov je maskotom teroru.

Keď sa cesty pretli

Fotografia, kde Greta a Birawi stoja spolu, je výbušná práve preto, že spája dva odlišné svety: svet dievčaťa, ktoré verí v „zachránenie planéty“, a svet muža, ktorého životopis sa spája s ideológiou nenávisti a krvi.

Samozrejme, možno namietať, že Greta nevedela, s kým stojí. Že je to iba náhoda, produkt aktivistických kruhov, kde sa ľudia stretávajú a fotia, bez toho aby skúmali minulosti tých, čo stoja vedľa nich. A možno je to pravda. Ale práve tu sa ukazuje slabosť jej symbolu. Ak je tvárou „čistej generácie“, potom by čistota mala znamenať aj zodpovednosť vedieť, s kým sa spája.

Znepokojivé dôsledky

Greta možno nechcela nič iné než podporiť „ľudské práva Palestínčanov“. No v tieni Birawiho jej gesto stráca nevinnosť. Stáva sa súčasťou propagandistickej mozaiky, ktorú Hamás vie veľmi dobre používať: dať si po bok známe tváre, aby sa ich aura preniesla na vlastné ciele.

A tu je otázka: ak dokáže byť takto využitá bez toho, aby si to uvedomila, čo to hovorí o jej politickej prezieravosti? Ak sa nechá fotografovať s mužom, ktorého Izrael označil za člena teroristickej organizácie, ako môžeme bezvýhradne dôverovať jej úsudku v otázkach, ktoré sa týkajú osudu celej planéty?

Záver: symbol v kríze

Nie, tá fotografia nie je dôkazom, že Greta Thunberg je teroristka. Ale je dôkazom, že svet nie je čiernobiely. Že medzi idealizmom a realitou stojí priestor, v ktorom sa symboly dajú ohnúť, využiť a prekrútiť. Greta dnes možno stojí pred vlastnou skúškou dospelosti: buď si prizná, že nie je len „hlasom mladých“, ale aj politickou postavou, ktorá nesie zodpovednosť za svoje kontakty, alebo sa jej aura čistoty rozplynie v podozreniach, ktoré už nikdy úplne nezmiznú.

Pretože na jednej fotografii sa nestretli iba dvaja ľudia. Stretol sa idealizmus so svojím tieňom.