Filip T. Holzer

Diskusia odvysielaná 25. augusta 2025 v relácii Téma na TA3 pod názvom „Gaza: Hladomor, genocída, kde je Európa?“ vyvolala značný rozruch. Napriek tomu, že humanitárna kríza v Pásme Gazy je závažná, spôsob, akým bola prezentovaná, poukazuje na výraznú zaujatosť a politickú manipuláciu. Obaja hlavní diskutujúci, Katarína Roth Neveďalová (Smer-SD) a Martin Hojsík (PS), vo svojich vyjadreniach prezentovali jednostranný pohľad, ktorý glorifikuje palestínske militantné hnutia a spochybňuje legitímnu sebaobranu Izraela. Z historického a geopolitického hľadiska tak ich rétorika spadá do rámca antisemitizmu a podporuje Hamas a ďalšie teroristické organizácie.

Politická rétorika a ideologická zaujatosť

Diskutujúci opakovane kritizovali Izrael a Európsku úniu, pričom odmietali priznať právo Izraela na obranu. Roth Neveďalová a Hojsík apelovali na „morálnu zodpovednosť Európy“ a vyzývali na ukončenie vojenských operácií, pričom ignorovali kontext systematických útokov Hamasu a jeho zodpovednosť za humanitárnu krízu.

Vo svojich článkoch som už upozorňoval na podobné tendencie, keď politici, ako Ľuboš Blaha, Vladimír Olej a Dominik Radler, využívajú humanitárne témy na šírenie antisemitizmu. Upozorňujem, že ich rétorika zjednodušuje konflikty na rámce „dobyvatelia versus obeť“ a nebezpečne legitimizuje militantné skupiny ako Hamas.

Politická rétorika ako nástroj polarizácie

Diskusia o humanitárnej kríze v Gaze sa stala terčom politickej manipulácie. Niektorí politici, medzi nimi Ľuboš Blaha, Vladimír Olej a Dominik Radler, využívajú situáciu na šírenie jednostranných a často nepravdivých naratívov, ktoré polarizujú spoločnosť a podporujú nenávisť voči Židom.

Ľuboš Blaha: zjednodušenie a historické paralely

Blaha označil izraelskú politiku za „nacizmus“ a obvinil „sionistickú mafiu“ zo zasahovania do slovenských inštitúcií. Tento druh rétoriky má niekoľko nebezpečných účinkov:

1. Zjednodušenie komplexného konfliktu – Konflikt v Izraeli a Gaze je dlhodobý, s historickými, politickými a bezpečnostnými koreláciami. Poukazovať len na Izrael ako agresora ignoruje zodpovednosť militantných palestínskych skupín, najmä Hamasu, a zneužíva humanitárnu krízu na ideologické ciele.
2. Podpora antisemitizmu – Spojenie izraelskej politiky so „sionistickou mafiou“ aktivuje historické stereotypy o Židoch ako tajnej, mocnej skupine manipulujúcej štáty a médiami. Vo svojom článku „Nepriateľ vo vnútri: Antisemitská propaganda Ľuboša Blahu prekročila čiaru“ upozorňuje, že takéto naratívy nie sú len politicky nebezpečné, ale aj morálne škodlivé.

Vladimír Olej: dehonestácia legitímnej sebaobrany

Vladimír Olej označil podporu Izraela za podporu „fašistického režimu“. Takéto vyjadrenia majú tri hlavné účinky:

1. Znevažovanie legitímneho práva na existenciu – Každý štát má právo na sebaobranu. Označenie Izraela za fašistický režim popiera realitu ohrozenia civilného obyvateľstva zo strany Hamasu a ďalších militantných skupín.
2. Jednostranný naratív – Diskurz prezentuje Izrael výlučne ako agresora, čím sa ignoruje komplexnosť konfliktu.
3. Spoločenská polarizácia – Podobne ako u Blahu, aj tu sa vytvára obraz „my vs. oni“, kde kritika Izraela sa prelína s nebezpečnými antisemitickými stereotypmi. Vo svojom článku „Antisemitizmus v Progresívnom Slovensku: Ignorovaný problém?“ vyzývam stranu PS, aby sa jasne dištancovala od takýchto názorov.

Mne osobne neprekáža, ak ma niekto nazve fašistom len preto, že podporujem právo Izraela na sebaobranu. Práve naopak. Ja sa v takom prípade hrdo hlásim k sionizmu a prekrúcam celý naratív do vtipu, kedy fašista stojí na strane Izraela.

Dominik Radler: historické nepravdy a morálna dezintegrácia

Radler sa vyjadril, že „Židia si za holokaust môžu sami“. Takéto tvrdenie:

1. Znevažuje historické fakty – Holokaust je dobre zdokumentovaná genocída, a tvrdenie, že obete sú zodpovedné za vlastné utrpenie, je nepravdivé a nebezpečné.
2. Podporuje nenávistnú ideológiu – Takéto naratívy legitimizujú antisemitizmus a nenávisť voči Židom v súčasnosti.
3. Morálne neakceptovateľné – Vo svojom článku „Posolstvo z minulosti“ upozorňujem, že takéto vyjadrenia ohrozujú demokratický diskurz a vyžadujú jasnú spoločenskú odpoveď a odsúdenie.

Širšie súvislosti a mechanizmus polarizácie

Politická rétorika, ako ju využívajú Blaha, Olej a Radler, funguje systematicky:

• Jednostranné zobrazovanie reality – Diskusia sa redukuje na „obeť vs. agresor“, ignorujúc komplexitu politických a historických faktov.
• Manipulácia emóciami – Použitie výrazov ako „nacizmus“ alebo „fašizmus“ aktivuje silné emocionálne reakcie, ktoré znižujú kritické myslenie verejnosti.
• Legitimizácia extrémistických skupín – Bagatelizovanie zodpovednosti Hamasu a glorifikácia palestínskej strany zvyšuje riziko podpory militantných a teroristických organizácií.
• Erozia dôvery v inštitúcie – Takéto naratívy spochybňujú OSN a jej agentúru UNRWA, čím sa komplikuje aj objektívna humanitárna pomoc.

Spochybnenie dôveryhodnosti OSN a UNRWA

V diskusii sa spoliehalo na vyjadrenia OSN o hladomore v Gaze. Avšak upozorňujem, že OSN nie je nezaujatá – najmä prostredníctvom UNRWA, ktorá má historické väzby na Hamas a miestne militantné skupiny. Tento fakt znamená, že humanitárna správa môže byť selektívna, zjednodušujúca a ideologicky podfarbená, čo zvyšuje riziko manipulácie verejnej mienky.

Historické paralely a nebezpečenstvo

Použitie výrazov ako „genocída“ alebo „holokaust“ v súčasnom konflikte je problematické a nebezpečné, ak sa nepristupuje k nim s plným historickým a právnym kontextom. Holokaust, ako systematické vyvraždenie šiestich miliónov Židov nacistickým Nemeckom, a genocída, definovaná Medzinárodným tribunálom ako zámerné ničenie celých národnostných, etnických alebo náboženských skupín, predstavujú extrémne a jednoznačne dokázané formy masového násilia. Ja som sa tejto téme intenzívne venoval a musel si naštudovať obrovské množstvo historických dokumentov, právnych noriem a humanitárnych analýz, vo svojich článkoch dôrazne upozorňujem, že používanie týchto výrazov bez takéhoto kontextu nielen zneužíva historické utrpenie obetí, ale aj posilňuje nenávistné naratívy a antisemitizmus, vytvára skreslené paralely a môže viesť k ideologickému zneužívaniu humanitárnych kríz.

Záver

Diskusia o humanitárnej kríze v Gaze, vedená Martinom Hojsíkom (PS) a Katarínou Roth Neveďalovou (Smer-SD), je výrazne jednostranná, ideologicky zafarbená a nesie jasné znaky antisemitizmu. Ich vyjadrenia, glorifikácia militantných palestínskych skupín a spochybňovanie legitímnej sebaobrany Izraela ukazujú, že stoja nielen ďaleko od samotného konfliktu, ale aj mimo reality geopolitickej a vojenskej situácie.

V kontexte vojnových konfliktov platí, že víťaz má právo rozhodovať o podmienkach mieru, a nie jednotlivci alebo politici, ktorí sa nachádzajú tisíce kilometrov od konfliktu a používajú ho na politickú propagandu. Takýto prístup je nielen historicky nezmyselný, ale aj morálne problematický.

Vo svojich článkoch dôrazne varujem pred týmto typom diskurzu, ktorý nielen zneužíva humanitárnu krízu, ale aj polarizuje spoločnosť, podporuje nenávistné naratívy a glorifikuje teroristické organizácie. Diskusia o konflikte by mala byť vedená na základe faktov, historického a právneho kontextu, s dôrazom na zodpovednosť a objektívne posudzovanie situácie, a každý prejav antisemitizmu či ideologického zneužitia humanitárnej tragédie by mal byť jasne odsúdený.