Filip T. Holzer

Ako silne veriaci človek vždy verím, že viera má viesť k láske, spravodlivosti a úcte k blížnemu. No história nám ukazuje, že náboženstvo môže byť zneužité, a niekedy sa dogmy stanú nástrojom zla. Klérofašistický režim Jozefa Tisa na Slovensku je jedným z najtragickejších príkladov, kde sa dogma zvrhla do totalitnej ideológie a priamo sa podieľala na prenasledovaní Židov.

Dogmy namierené proti Židom

V klérofašistickom systéme sa náboženské a politické dogmy spojili tak, že vytvorili nezvratnú logiku diskriminácie a nenávisti:

• Židovská komunita bola považovaná za „protištátnu“ a „morálne nečistú“, pričom tieto tvrdenia nevyžadovali žiadny dôkaz ani kritickú diskusiu.
• Z náboženských princípov sa stali nástroje legitimizácie zločinu: poslušnosť autorite a „duchovná čistota“ sa ospravedlňovali masové deportácie a konfiskácie majetku.
• Historici dokumentujú, že Tiso a jeho spolupracovníci využívali dogmy ako nástroj odstránenia slobody a dôstojnosti ľudí, čím dogmatické presvedčenia získali smrteľný charakter.

Tieto dogmy neboli len abstraktné názory – stali sa praktickou legislatívou zla, ktorá nielenže legitimizovala diskrimináciu, ale aj priamo podporovala genocídu.

Prepojenie s knihou Profesor

Pri písaní o dogmách klérofašizmu som čerpal z vlastného historického románu Profesor. Tento príbeh zobrazuje osudy dvoch mladých mužov počas druhej svetovej vojny – profesora židovského pôvodu Šimona Schwarza a mladíka Rudolfa Kamenického, ktorý sa pridáva k Hlinkovej garde. Prostredníctvom ich osudov ukazujem, ako dogmatické presvedčenia môžu viesť k zločinom a dehumanizácii ľudí.

Kniha Profesor nie je len historickým románom, ale aj morálnym a filozofickým príbehom, ktorý ukazuje, ako sa dogmy môžu stať nástrojom zla. Bez tejto knihy by som nemal podklady na presnú analýzu klérofašistických dogiem a ich dopadu na slovenskú spoločnosť.

Ponaučenie pre dnešok

Ako veriaci človek odsudzujem zločiny Jozefa Tisa a jeho režimu. Historické dogmy, ktoré vtedy ospravedlňovali nenávisť a diskrimináciu, nám ukazujú, že dogmatické presvedčenia bez kritického myslenia a morálnej kontroly môžu byť smrteľne nebezpečné.

Dnešná spoločnosť si musí uvedomiť, že viera sama o sebe nie je problém, problémom je jej dogmatické zneužitie. Poučenie z histórie je jasné: sloboda myslenia, otvorená diskusia a rešpekt k právam každého jednotlivca sú jedinou ochranou pred návratom totalitných dogiem.