Sloboda slova je chrbtica civilizácie. Nie je však ochranou pre agresívnu hlúposť prezlečenú za „kritické myslenie“. Ak chceme hovoriť o racionalite, musíme začať od sebareflexie – inak sa aj ateizmus, aj viera, aj skepticizmus premenia na primitívny fanatizmus.
Na internete sa objavuje čoraz viac autorov, ktorí si myslia, že nenávisť je argument a pohŕdanie dôkaz. Najnovšie to predviedol aj istý pisateľ, ktorý sa rozhodol odhaliť „temnotu kresťanstva“. Neodhalil však nič. Len vlastnú intelektuálnu slabosť.
Je rozdiel kritizovať náboženstvo a opovrhovať veriacimi. Prvé patrí do verejného diskurzu, druhé je len nízke. Načo sa hrať na obrancu rozumu, keď človek vedie diskusiu ako krčmový bitkár s wi-fi pripojením? Kto chce diskutovať s kresťanmi, nech diskutuje. Kto chce argumentovať proti Biblii, nech argumentuje. Ale kto si potrebuje dokazovať nadradenosť cez urážky, nie je skeptik. Je len človek, ktorému ego prerástlo schopnosti.
A práve preto bolo výnimočné vidieť v komentároch hlas rozumu. Bez teatrálnosti urobil jeden z komentujúcich to, čo je základom každej poctivej diskusie: nastavil zrkadlo argumentačnej úrovni autora. Poukázal na vec, ktorú dnešná internetová kultúra ignoruje – kritizovať bez rešpektu znamená nekriticky slúžiť vlastným predsudkom.
Tu je jadro problému:
Nie náboženstvo, ale ľudská pýcha je koreňom fanatizmu. Rovnako existuje náboženský fanatik, ako aj ateistický fanatik—človek, ktorý odmieta počúvať, neverí v pravdu, iba v seba. Ten prvý sa oháňa Bibliou, ten druhý „vedou“, ale obaja majú spoločné jedno: útek pred vlastnou neistotou.
Kritické myslenie nie je zbierka názorov. Je to charakterová disciplína – schopnosť podrobiť vlastné presvedčenia rovnakej kritike, akú vyžadujem od ostatných. Ak od kresťana žiadam, aby rozmýšľal nad svojou vierou, musím byť ochotný rozmýšľať nad svojou neverou. Inak nie som o nič lepší než náboženský dogmatik, len mám iné logo na tričku.
Sokratovské finále
A tak sa pýtam:
- Ak nie sme ochotní rešpektovať oponenta, rešpektujeme vôbec pravdu?
- Prečo si toľkí mýlia inteligenciu s aroganciou?
- Ak urážky nahrádzajú argumenty, nie je to len priznanie vlastnej slabosti?
- Je cieľom „vyhrať diskusiu“ – alebo pochopiť svet?
- Bojíme sa pravdy – alebo sa bojíme, že by mohla mať niečo spoločné s tými, ktorých nenávidíme?
Možno už bolo dosť internetových kazateľov racionality bez pokory. Človek, ktorý odmieta rozmýšľať, je nebezpečný—bez ohľadu na to, či drží v ruke kríž, alebo meme stránku o evolúcii.
Sloboda myslenia je dar. Ale dar, ktorý nie každý unesie.
...já sloboda myslenia? Akurát pán sa tu len... ...
Aj na Vás treba niekedy trpezlivosť ,v... ...
Sam priznal, že na túto pozíciu ateistu sa... ...
Áno, je to tam platené. Mám len jedny nervy a... ...
Hej. A bez páčikov dole :) ...
Celá debata | RSS tejto debaty