Konflikt medzi štátom Israel a Iran sa často vníma ako regionálny spor na Blízkom východe. Z vojenského hľadiska však ide o situáciu, ktorá má širší bezpečnostný rozmer. Irán totiž počas posledných desaťročí výrazne investoval do vývoja raketových technológií, dronov a ďalších zbraní s dlhým dosahom.

Tieto kapacity nie sú určené len pre regionálne konflikty. V určitých scenároch by mohli predstavovať aj potenciálnu hrozbu pre európsky kontinent.

---

Balistické rakety: základ iránskej vojenskej stratégie

Najdôležitejším prvkom iránskeho arzenálu sú balistické rakety. Irán patrí medzi štáty s najrozsiahlejším raketovým programom na Blízkom východe.

Medzi najznámejšie typy patrí napríklad:

• Shahab-3 – balistická raketa stredného doletu s dosahom približne 1 300 až 2 000 kilometrov
• Sejjil – modernejšia raketa na tuhé palivo s podobným dosahom
• Khorramshahr – raketa schopná niesť veľmi ťažkú bojovú hlavicu

Tieto zbrane sú navrhnuté predovšetkým na zásah cieľov na Blízkom východe. Ich dosah však už dnes pokrýva veľkú časť regiónu vrátane juhovýchodnej Európy.

Ak by boli odpálené z územia Iránu, potenciálne by mohli dosiahnuť napríklad:

• Turecko
• Grécko
• Bulharsko
• Rumunsko

Ide teda o štáty, ktoré tvoria geografický most medzi Blízkym východom a Európskou úniou.

---

Drony: lacná a efektívna zbraň

Druhou kategóriou zbraní, v ktorej Irán dosiahol výrazný technologický pokrok, sú bezpilotné lietadlá.

Najznámejším typom je útočný dron Shahed-136. Ide o takzvanú „loitering munition“, teda samovražedný dron, ktorý po vypustení krúži vo vzduchu a následne sa zrúti na cieľ.

Tieto drony majú niekoľko vlastností, ktoré z nich robia atraktívnu zbraň:

• relatívne nízke výrobné náklady
• jednoduchá výroba
• schopnosť útočiť vo veľkom počte naraz

Práve tento typ dronov sa stal známym aj v konflikte na Ukrajine, kde ho používa armáda Ruska.

Ich dosah je síce menší než pri balistických raketách, ale pri použití z bližších základní alebo prostredníctvom spojencov by mohli zasiahnuť aj ciele na európskom území.

---

Riadené strely a presné údery

Irán okrem balistických rakiet vyvíja aj riadené strely s plochou dráhou letu. Medzi známe typy patrí napríklad Soumar.

Tieto zbrane sa pohybujú nízko nad zemou a sú navrhnuté tak, aby sa vyhli radarom. Ich presnosť je vyššia než pri klasických balistických raketách, čo ich robí vhodnými na útoky proti:

• vojenským základniam
• energetickej infraštruktúre
• logistickým uzlom

Takéto ciele sú typické aj pre moderné hybridné konflikty.

---

Aké ciele v Európe by mohli byť zraniteľné

V hypotetickom scenári širšieho konfliktu by Irán pravdepodobne neútočil na náhodné civilné ciele. Vojenská logika by smerovala skôr na strategickú infraštruktúru.

Medzi najpravdepodobnejšie ciele by patrili:

• vojenské základne štátov NATO
• radarové a protiraketové systémy
• energetické zariadenia
• veľké logistické prístavy

Takéto objekty sú z vojenského hľadiska dôležité, pretože podporujú obranné kapacity Európy.

---

Realita a limity iránskej hrozby

Napriek týmto kapacitám je potrebné zachovať realistický pohľad. Irán momentálne nemá technológie, ktoré by umožňovali masívne údery hlboko do západnej Európy priamo zo svojho územia.

Európske štáty zároveň disponujú systémami protivzdušnej a protiraketovej obrany. Medzi najznámejšie patrí napríklad Patriot missile system, ktorý je určený na zachytávanie balistických rakiet aj lietadiel.

To znamená, že prípadný útok by čelil viacerým obranným vrstvám.

---

Geopolitická realita

Z vojenského hľadiska teda Irán predstavuje potenciálnu regionálnu raketovú mocnosť, ktorej technologické kapacity postupne rastú. Jeho arzenál je schopný ohroziť veľkú časť Blízkeho východu a v určitých scenároch aj juhovýchodnú Európu.

To však neznamená, že priamy útok na Európu je pravdepodobný. V moderných konfliktoch zohrávajú rovnako dôležitú úlohu diplomacia, ekonomické sankcie a medzinárodná politika.

Napriek tomu je z vojenského hľadiska nepochybné, že technologický vývoj iránskych raketových a bezpilotných systémov patrí medzi faktory, ktoré bezpečnostní analytici v Európe pozorne sledujú.