Filip T. Holzer

Keď sa dnes otvorí diskusia o Izraeli, často počúvame, že konflikt sa začal okupáciou, osadami alebo vojnou v Gaze. História je však oveľa dlhšia a zložitejšia.

Ak chceme pochopiť dnešný antisemitizmus v časti islamského sveta, musíme sa vrátiť do obdobia studenej vojny.

Po vzniku Izraela v roku 1948 Sovietsky zväz spočiatku nový štát podporoval. Dokonca umožnil Československu dodať Izraelu zbrane, ktoré mladému štátu pomohli prežiť vojnu proti viacerým arabským armádam. Sovietski predstavitelia verili, že Izrael bude socialistickým spojencom.

Nestalo sa.

Izrael sa postupne priklonil k demokratickému Západu a Sovietsky zväz začal hľadať nových partnerov. Našiel ich v arabských krajinách. Egypt, Sýria či Irak dostávali sovietske zbrane, vojenských poradcov aj politickú podporu.

To však nebola iba vojna tankov. Bola to aj vojna myšlienok.

Sovietska propaganda začala Izrael vykresľovať ako koloniálnu a imperialistickú mocnosť. Palestínske národné hnutie bolo prezentované ako symbol boja utláčaného národa za slobodu. Tento spôsob rozprávania sa rozšíril po celom svete a dodnes ovplyvňuje spôsob, akým mnohí ľudia konflikt vnímajú.

To však neznamená, že Palestínčania vznikli v Sovietskom zväze alebo že ich identitu vytvorila KGB. Palestínska identita existovala už predtým. Sovietsky zväz však nepochybne prispel k medzinárodnému postaveniu Organizácie pre oslobodenie Palestíny a poskytoval jej politickú, spravodajskú aj vojenskú podporu.

Zároveň nemožno ignorovať ďalší problém.

V mnohých častiach Blízkeho východu sa desaťročia šírila protižidovská propaganda. Časť z nej vychádzala zo sovietskej propagandy, časť z islamistických ideológií a časť nadväzovala na staršie európske antisemitské materiály. V niektorých krajinách sa protižidovské stereotypy objavovali v školských učebniciach, televízii či náboženských prejavoch.

Je však dôležité rozlišovať.

Nie každý moslim je antisemita. Rovnako nie každý kritik izraelskej vlády je antisemita. Milióny moslimov odmietajú nenávisť voči Židom a mnohí izraelskí občania sami ostro kritizujú vlastnú vládu.

Na druhej strane je chybou tváriť sa, že islamský antisemitizmus neexistuje. Existuje. Niektoré islamistické organizácie otvorene vyzývajú na zničenie Izraela a používajú rétoriku, ktorá nie je kritikou konkrétnej politiky, ale nenávisťou voči Židom ako národu alebo náboženstvu.

Práve preto je dôležité poznať históriu. Nie preto, aby sme si vybrali jednu stranu a druhú démonizovali, ale preto, aby sme pochopili, ako propaganda, studená vojna, nacionalizmus a náboženský fanatizmus vytvorili konflikt, ktorý dodnes ovplyvňuje celý svet.

Dejiny totiž zriedka bývajú čiernobiele. O to viac by sme si mali dávať pozor na jednoduché vysvetlenia zložitých problémov