Každý autor chce vytvoriť postavy, na ktoré budú čitatelia spomínať ešte dlho po dočítaní knihy. Nie preto, že sú neporaziteľné. Ale preto, že pôsobia skutočne.
Práve preto sa pri písaní Úsvitu Nového veku snažím vyhýbať jednému fenoménu, ktorý sa v posledných rokoch často spomína pri knihách, filmoch aj seriáloch – Mary Sue.
Čo je Mary Sue?
Mary Sue je postava, ktorá je jednoducho až príliš dokonalá.
Takmer nikdy sa nemýli. Všetko jej vychádza. Každý ju obdivuje. Nepriatelia sú pri nej menej inteligentní, než by mali byť, a keď sa dostane do problémov, riešenie sa objaví skôr, ako by musela zaplatiť skutočnú cenu.
Takáto postava síce môže pôsobiť atraktívne, ale len krátko.
Prečo?
Pretože ak čitateľ vie, že hlavný hrdina vždy vyhrá, prestáva sa báť o jeho osud.
A bez rizika neexistuje napätie.
Silná postava ešte nie je Mary Sue
Toto je chyba, ktorú vídam pomerne často.
Silný hrdina automaticky neznamená Mary Sue.
Ak vo fantasy existujú elfovia, draci, trpaslíci alebo obri, nikomu nepripadá zvláštne, že sú v niečom lepší ako ľudia. Je to jednoducho súčasť sveta.
Rovnako je to aj v mojom svete.
Barbari merajú približne tri metre, vážia okolo tristo kilogramov a od detstva prechádzajú mimoriadne tvrdým výcvikom. Keď teda deväťročný barbarský chlapec dokáže poraziť dvoch skúsených vojakov, nie je to preto, že je vyvolený. Je to preto, že patrí k národu, ktorého fyzické možnosti ďaleko presahujú možnosti človeka.
Rozhodujúce nie je, aká silná postava je.
Rozhodujúce je, či pre ňu stále existuje niečo, čoho sa musí báť.
Popkultúra pozná veľa sporov
Jednou z najdiskutovanejších postáv posledných rokov je Rey zo Star Wars. Časť fanúšikov ju považuje za príklad Mary Sue, pretože podľa nich príliš rýchlo zvláda schopnosti, na ktoré iné postavy potrebovali dlhý výcvik. Iní s tým nesúhlasia a poukazujú na udalosti vo filmoch, ktoré jej schopnosti vysvetľujú.
Podobné debaty sprevádzali aj Captain Marvel. Jej obrovská sila podľa niektorých divákov znižuje napätie, pretože len málokto ju dokáže reálne ohroziť.
Na opačnej strane stoja postavy ako Frodo Bublík, Geralt z Rivie, Harry Potter alebo Aragorn.
Nie preto, že by boli slabí.
Ale preto, že prehrávajú.
Robia chyby.
Strácajú priateľov.
A nie vždy dostanú druhú šancu.
Prečo nechcem Mary Sue vo svojej knihe
Keď som začal písať Úsvit Nového veku, rozhodol som sa pre jednoduché pravidlo.
Nikto nebude nedotknuteľný.
Ani vládcovia.
Ani bojovníci.
Ani čarodejníci.
Ani hlavné postavy.
Čitatelia už v úvode zistia, že svet, v ktorom sa príbeh odohráva, nie je bezpečné miesto. Skúsené vojenské jednotky dokážu utrpieť katastrofálnu porážku. Staré legendy sa začínajú meniť na realitu a mocní vládcovia zisťujú, že nie všetko môžu vyriešiť silou alebo politickým vplyvom.
Niektoré rozhodnutia, ktoré sa spočiatku zdajú správne, prinesú neskôr veľmi bolestivé následky.
Niektoré postavy budú nútené obetovať vlastné šťastie pre dobro iných.
Iné zistia, že odvaha sama osebe nestačí.
A niektoré zlyhania sa už nikdy nepodarí napraviť.
Nebudem prezrádzať ktoré.
Len poviem, že vo svete Úsvitu Nového veku nie je hlavná postava chránená tým, že je hlavnou postavou.
Hrdina nemusí byť najsilnejší
Osobne mám oveľa radšej hrdinov, ktorí víťazia preto, že premýšľajú, spolupracujú s ostatnými a učia sa zo svojich chýb.
Takí hrdinovia sú podľa mňa oveľa zaujímavejší ako tí, ktorí jednoducho prídu, všetkých porazia a odídu bez jedinej jazvy.
Aj preto v mojom príbehu nestačí byť silný.
Nestačí byť dobrý šermiar.
Nestačí ovládať mágiu.
Nestačí mať moc alebo titul.
Každá z týchto výhod má svoje hranice a každá chyba môže mať následky, ktoré ovplyvnia celý svet.
Práve to robí podľa mňa fantasy skutočne napínavou.
Ak vás zaujíma, či sa mi to podarilo, môžete si vytvoriť vlastný názor pri čítaní mojej knihy Úsvit Nového veku.
Celá debata | RSS tejto debaty