Filip T. Holzer

6

Európa prechádza politickým zemetrasením. Krajne pravicové a radikálne populistické strany získavajú čoraz väčšiu podporu, tradičné politické strany strácajú voličov a doterajšie politické pravidlá sa dostávajú pod tlak.

V Nemecku dosahuje Alternatíva pre Nemecko (AfD) historické úspechy. Na Slovensku rastie Hnutie Republika. V ďalších európskych krajinách posilňujú strany, ktoré stavajú na kritike migrácie, odporu voči politickým elitám a odmietaní hlbšej európskej integrácie.

Nejde pritom iba o dočasnú vlnu protestných hlasov. Európska politika sa mení a otázkou zostáva, kam až tento trend povedie.

Nemecko: Historický úspech AfD otriasa politickým systémom

Podľa predložených podkladov dosiahla AfD v septembrových voľbách v Sasku-Anhaltsku 43,8 % hlasov. Ak sa tento výsledok potvrdí, pôjde o mimoriadny úspech krajne pravicovej strany v povojnových dejinách Nemecka.

AfD sa tým dostáva do pozície, v ktorej už nemožno jej vplyv ignorovať. Tradičné nemecké strany dlhodobo odmietajú spoluprácu s týmto hnutím prostredníctvom takzvaného politického kordónu, známeho ako Brandmauer.

Výsledky však vytvárajú otázku, či môže takýto systém fungovať aj v prípade, že AfD bude naďalej získavať desiatky percent hlasov.

Na celoštátnej úrovni sa podľa uvedených prieskumov pohybuje jej podpora okolo 29 až 30 percent. To predstavuje vážnu výzvu pre CDU kancelára Friedricha Merza aj pre celý tradičný politický systém.

Prečo AfD získava voličov?

Strana oslovuje predovšetkým voličov, ktorí sú nespokojní s migračnou politikou, ekonomickou situáciou, zelenou transformáciou a smerovaním Európskej únie.

Jej úspech však nemožno vysvetľovať iba jednou témou. Pre časť voličov predstavuje AfD protest proti etablovaným stranám, ktoré podľa ich názoru nedokázali reagovať na problémy každodenného života.

Práve v tom spočíva jej sila. Nespokojnosť, ktorá by sa kedysi rozptýlila medzi viaceré politické strany, sa dnes môže sústreďovať do jedného radikálneho hnutia.

Slovensko: Republika posilňuje a Smer stráca časť priestoru

Na Slovensku sa podobný trend prejavuje rastúcou podporou Hnutia Republika.

Podľa septembrového prieskumu agentúry FOCUS dosiahlo hnutie 12,4 percenta a umiestnilo sa na treťom mieste. V prieskumoch Ipsosu sa pohybuje na úrovni 10,9 percenta.

Ide o prieskumy, nie o skutočné volebné výsledky. Napriek tomu naznačujú, že Republika si dokáže udržiavať významnú podporu.

Jej rast môže súvisieť aj s presunom voličov od Smeru-SD. Časť voličov, ktorí od vlády očakávali radikálnejšie kroky, môže v Republike vidieť dôslednejšiu alternatívu.

Hnutie využíva najmä témy migrácie, národnej suverenity, kritiky EÚ a odporu voči západnej zahraničnej politike. Podobne ako iné radikálne strany v Európe, aj Republika sa prezentuje ako hlas ľudí, ktorí majú pocit, že tradičné politické elity ich prestali počúvať.

Európa sa posúva doprava

Rakúsko

Slobodná strana Rakúska sa podľa podkladov dlhodobo drží na čele prieskumov, pričom jej podpora sa pohybuje okolo 29 percent.

Francúzsko

Národné združenie si udržiava pozíciu významnej politickej sily a naďalej profituje z nespokojnosti s tradičnými stranami.

Portugalsko

Strana Chega podľa podkladov zaznamenala výrazný rast preferencií na 18 percent.

Taliansko

Radikálna pravica je súčasťou vládnej moci. Príkladom je strana Bratia Talianska pod vedením Giorgie Meloniovej.

Podľa dostupných podkladov odovzdáva v Európe takmer štvrtina voličov hlas krajne pravicovým alebo radikálne populistickým stranám.

Tento trend však nie je úplne rovnomerný. V prvej polovici roka 2026 sa rast radikálneho bloku v Európskom parlamente mierne stabilizoval. V niektorých krajinách získavajú priestor nové stredopravé hnutia, ktoré dokážu časť nespokojných voličov osloviť bez otvorene radikálnej rétoriky.

Tri piliere úspechu radikálnych strán

1. Migrácia a národná identita

Radikálne strany požadujú prísnejšiu kontrolu hraníc, odmietajú nelegálnu migráciu a zdôrazňujú národnú suverenitu. Často spájajú tieto témy s kritikou multikulturalizmu a liberálnych spoločenských zmien.

2. Odpor voči EÚ a súčasnej geopolitike

Časť týchto strán odmieta hlbšiu európsku integráciu, kritizuje politiku Bruselu a presadzuje väčšiu samostatnosť národných štátov. Mnohé z nich sú skeptické voči podpore Ukrajiny a požadujú zmenu vzťahov s Ruskom.

3. Ekonomická frustrácia a odpor k elitám

Zdražovanie, obavy o pracovné miesta, zelená transformácia a pocit politickej bezmocnosti vytvárajú priestor pre strany, ktoré sľubujú rýchle a radikálne riešenia.

Tieto témy majú spoločného menovateľa: časť voličov nadobúda pocit, že rozhodnutia o ich živote prijímajú ľudia, ktorí nerozumejú ich každodenným problémom.

Radikálne strany tento pocit dokážu premeniť na politickú energiu. Ponúkajú jednoduché vysvetlenia, jasných vinníkov a prísľub návratu kontroly do rúk „obyčajných ľudí“.

Čo čaká Európu?

Rast radikálnych strán neznamená automaticky koniec demokracie. Znamená však, že tradičné politické strany už nemôžu považovať svoju pozíciu za samozrejmosť.

Nemecko bude riešiť budúcnosť politického kordónu okolo AfD. Slovensko bude sledovať, či Republika dokáže premeniť rastúce preferencie na dlhodobý politický vplyv. V ďalších krajinách sa bude rozhodovať o tom, či radikálne strany zostanú v opozícii, alebo sa stanú stabilnou súčasťou vládnej moci.

Budúcnosť Európy nebude závisieť iba od toho, koľko percent získajú radikálne strany. Závisieť bude aj od toho, či tradičné politické elity dokážu obnoviť dôveru občanov.

Pretože ak ľudia prestanú veriť, že ich problémy dokáže riešiť demokratický systém, začnú hľadať niekoho, kto im sľúbi jednoduchú odpoveď.

A práve tam sa začína skutočné politické zemetrasenie.