Filip T. Holzer

Jedno z najťažších obvinení voči izraelskej armáde počas vojny v Gaze znelo: Izrael bombardoval nerozlišujúcim spôsobom, útočil na civilné oblasti bez ohľadu na obete a porušil princíp proporcionality. Správa „Debunking the Genocide Allegations“ sa pustila do systematickej analýzy týchto tvrdení – a jej závery sa výrazne odlišujú od dominantného mediálneho obrazu.

Žiadne dôkazy o „kobercovom bombardovaní“

Autori uvádzajú, že počas výskumu nenašli žiadne dôkazy o úmyselnom bombardovaní civilistov či o kobercových náletoch so zámerom spôsobiť masové straty213-2.9.2025-Edited.

Áno, existujú tragické prípady, kde zomreli nevinní – a niektoré podľa správy ukazujú na nedbanlivosť alebo ľahostajnosť jednotlivých jednotiek. No na úrovni velenia vraj IDF prijímala bezprecedentné opatrenia na zníženie civilných strát:

• varovné SMS a letáky,
• tzv. „roof knocking“ (varovné výstrely na strechy),
• opakované výzvy na evakuáciu z konkrétnych štvrtí,
• rušenie plánovaných útokov, ak spravodajské údaje ukazovali vysoké riziko civilných obetí.

Podľa urban warfare expertov citovaných v správe tieto praktiky nastavujú štandard, ktorý žiadna iná armáda na svete dosiaľ nedodržiavala.

Proporcionalita a „kvóty obetí“

Kritici tvrdili, že Izrael má internú „kvótu“ – napríklad 20 civilných obetí pre jedného juniorného veliteľa Hamasu a 100 pre seniorného. Správa to označuje za nepodložený mýtus213-2.9.2025-Edited.

V realite ide o dynamický výpočet: každý útok posudzuje vojenské velenie podľa očakávaného zisku oproti možným stratám. Aj keď operácia „prešla“ výpočtami, nebola automaticky schválená – niektoré nálety boli zrušené aj pri nízkych odhadoch civilných strát.

„Bezpečné zóny“ – kontroverzný pojem

Izrael opakovane označoval časti Gazy za „relatívne bezpečné“ a vyzýval civilistov na evakuáciu. Kritici tvrdili, že aj tieto zóny boli bombardované.

Správa však uvádza, že podľa dostupných dát iba 2–3,5 % všetkých úmrtí nastalo v týchto oblastiach213-2.9.2025-Edited. Autori uznávajú, že pojem „safe zone“ bol právne problematický (nešlo o oficiálne zóny podľa medzinárodného práva, keďže Hamas nesúhlasil), no argumentujú, že tieto územia boli stále mnohonásobne bezpečnejšie než zvyšok Gazy.

„Hlúpe bomby“, drony a umelá inteligencia

Ďalšie obvinenia sa týkali použitia tzv. „dumb bombs“ – nepresne navádzaných bômb. Kritici tvrdili, že ich nasadenie je samo osebe disproporčné.

Autori oponujú:

• aj „hlúpe bomby“ môžu byť presné, keď ich zhadzujú skúsení piloti,
• dôvodom ich použitia je globálny nedostatok presne navádzaných zbraní, nie izraelský zámer,
• medzinárodné právo ich nezakazuje, ak sú použité so všetkými dostupnými preventívnymi opatreniami213-2.9.2025-Edited.

Čo sa týka umelej inteligencie – podľa správy sa AI využívala len ako podporný analytický nástroj, nie ako autonómny rozhodca o živote a smrti.

Čísla ako argument

Správa prináša aj štatistický pohľad:

• počas prvých dvoch mesiacov vojny zomrel v priemere menej než jeden človek na jednu zhodenú muníciu,
• podľa autorov by armáda, ktorá chce cielene maximalizovať civilné obete, volila oveľa „efektívnejšie“ metódy – nie drahé a selektívne bombardovanie.

Záver kapitoly

Autori tvrdia, že obvinenia z nerozlišujúceho bombardovania vychádzajú viac z dezinterpretácií, mýtov a mediálnych zjednodušení, než z tvrdých dát. Gaza je extrémne husto obývaný priestor – preto aj relatívne presné údery môžu spôsobiť vysoký počet obetí. No podľa správy neexistuje dôkaz, že by IDF cielene útočila na civilistov či používala bombardovanie ako genocídny nástroj.