V slovenskom verejnom priestore sa často objavuje názor, že kresťanstvo a liberálna demokracia stoja na opačných póloch. Akoby cirkevná viera nevyhnutne znamenala snahu o teokraciu a liberálna demokracia zas nutne predstavovala hrozbu pre kresťanských veriacich. Tento obraz je však skreslený. V skutočnosti sa kresťanstvo a liberálna demokracia nemusia vylučovať – práve naopak, môžu sa navzájom dopĺňať, ak rozlišujeme medzi osobnou vierou a verejnou legitimitou zákonov.
Sekulárny štát nie je ateistický štát
Základom liberálnej demokracie je štátna neutralita voči náboženstvu. Neutralita však neznamená zákaz náboženskej viery, ale záruku, že žiadne konkrétne presvedčenie nebude násilne vnucované celej spoločnosti. Kresťania, rovnako ako ktokoľvek iný, majú plné právo vstupovať do politiky, voliť, kandidovať a presadzovať svoje hodnoty. Podmienkou však je, aby tieto hodnoty vedeli obhájiť aj v sekulárnom jazyku – teda spôsobom, ktorý je zrozumiteľný všetkým občanom, nielen ich vierovyznaniu.
Právo na život ako príklad
Diskusia o potratovej legislatíve je dobrým príkladom. Kresťanstvo tradične zdôrazňuje právo na život nenarodených. Ak by sa toto presvedčenie opieralo iba o autoritu Biblie, v pluralitnej spoločnosti by nemalo záväznú silu. No kresťan môže tento postoj obhájiť aj čisto sekulárne:
- Biológia hovorí, že ľudský organizmus s jedinečným genomom vzniká už pri oplodnení.
- Filozofia kontinuity zdôrazňuje, že medzi embryom, plodom a dieťaťom neexistuje ostrá hranica, preto je konzistentné chrániť celý vývoj.
- Neuroveda ukazuje, že nervová sústava sa formuje už v raných týždňoch a v pokročilejšom štádiu plod reaguje na bolesť.
- Etika ochrany slabších nám pripomína, že spoločnosť má špeciálnu zodpovednosť za tých, ktorí sa nemôžu sami brániť.
Tieto argumenty nevyžadujú náboženskú vieru. Sú racionálne, overiteľné a platia aj pre občana, ktorý sa k žiadnemu náboženstvu nehlási.
Miesto kresťanov v demokracii
Tak ako liberálna demokracia umožňuje sekulárnym občanom slobodne žiť bez náboženskej autority, umožňuje aj kresťanom slobodne žiť podľa vlastnej viery. Rozdiel je v tom, že pri verejnom rozhodovaní musia svoje návrhy obhájiť pred celou spoločnosťou – nie citátom zo Svätého písma, ale dôvodmi, ktoré obstoja pred rozumom a skúsenosťou.
Záver
Kresťanstvo a liberálna demokracia sa nevylučujú. Demokracia dáva kresťanom slobodu viery a kresťania môžu obohatiť verejnú diskusiu morálnymi podnetmi – pokiaľ ich vedia preložiť do sekulárneho jazyka. Príkladom je argumentácia v prospech práva na život: vychádza z náboženského presvedčenia, no dokáže stáť aj na vedeckých a etických základoch. To je cesta, ako viera a demokracia môžu spolupracovať namiesto toho, aby stáli proti sebe.
Presne tak!!! ...
Problem je inde. Krestanske strany sa... ...
+++++++ ...
nie je ok ...
Este daj o tom, ze sa zhoduju aj na sposobe... ...
Celá debata | RSS tejto debaty