V slovenskej verejnej debate existuje typ historika, ktorý nepopiera fakty – ale systematicky ich ohýba tak, aby stratili svoju morálnu váhu. Anton Hrnko patrí medzi najvýraznejších predstaviteľov tohto prístupu. Jeho text o Jozef Tiso a fotografii z roku 1942 nie je nevinnou úvahou o dejinách. Je to ukážka toho, ako sa dá zodpovednosť rozpustiť v interpretácii. Fotografia ako […]
Pokračovanie článku
