Filip T. Holzer

V komentároch k téme Izraela mi viac krát jeden komentujúci písal, že Židia nie sú národ, ale len náboženská skupina. Podobne ako kresťania. Zároveň sa snaží obhájiť antisemitizmus, ktorý pomerne často vidíme v súvislosti s politikou štátu Izrael. Toto vnímanie pojmov je skreslené a predpojaté. Osobne som zástancom kritiky jednotlivých politických krokov politického vedenia ako súčasť slobody slova.

Pokiaľ sa bavíme o Židoch, musíme si uvedomiť, že v ich prípade ide o zvláštný prípad, ktorý pretrváva už od staroveku, kedy sa židovský národ formoval na základe národného náboženstva. Zároveň Židia sú jediný prípad, kedy staroveký národ v takej podobe, akej existoval pred dvoma tisícročiami, existuje i dnes. Jediný rozdieľ je v tom, že súčasťou židovského národa môže byť dnes i kresťan. To sú však ojedinelé prípady, pretože Židia inklinujú k národnému náboženstvu, čiže k judaizmu.

Tieto národné tendencie u Židov sa znovuobjavili už v 19. storočí občianskeho kalendára a pretrvávajú dodnes. I keď sa mnohí židia označujú len za náboženskú skupinu vyznávajúcu judaizmus, mnohí iní sa pre zmenu považujú za súčasť Židovského národa. Túto skutočnosť potvrdzuje aj rozhodnutie Najvyššieho súdu štátu Izrael, ktorý jasne stanovuje, že neexistuje nič také ako Izraelský národ – Izraelčania, ale Židia, Arabi a Aramejci, čiže izraelskí kresťania, čo len dokazuje existenciu Židovského národa.

Tu si musíme uvedomiť ešte jednu vec. Je rozdiel medzi Židom a židom. Zatiaľ čo Židom, čiže ako súčasť židovského etnika, národa, sa podľa Halachy, židovského náboženského práva, musíte narodiť židovskej matke, židom, čiže vyznávačom judaizmu, už nie, pretože môžete konvertovať k judaizmu. Tento rozdiel tiež uznáva existenciu Židovského národa.

Antisemitizmus, ako som už niekoľko krát vysvetľoval, je nenávisť alebo predpojatosť k Židom ako k národu, ale aj ako k náboženskej skupine. Za antisemitizmus je možné považovať i názory, ktoré sa snažíme ako spoločnosť skryť za údajnú kritiku štátu Izrael. Predsa len ide o kritiku mnohých politických krokov politických reprezentantov z radov Židov, čiže tzv kritika Izraela nie je nič iné, ako predpojatosť voči konkrétnym politikov a ich rozhodnutiam.

Tým najväčším prejavom antisemitizmu, čo sa týka kritiky mnohých politikov v Knessete, je práve tzv Apartheid a okupácia Palestíny Izraelom. Tu si musíme uvedomiť jednu jednoduchú vec. Ak by ste mali región o veľkosti Hornej Nitry, ktorú ovládajú extrémisti, tiež ho pozorne sledujete. Ak by ešte k tomu títo radikáli strieľali rakety a vraždili civilistov, použijete vojenskú silu k tomu, aby sa k vám nedostali a neohrozovali vašich spoluobčanov na životoch. A tiež by ste zvažovali, že i za stratu medzinárodnej dôvery a civilné straty obsadíte tento región a pokúsite sa vykynožiť extrémistov. Aj preto nie je možné hovoriť o Apartheide a okupácii.