Filip T. Holzer

V poslednej dobe dosť často čítam o tom, ako sa mnohí (nielen) politici vyjadrujú o Rusku, Putinovi a mieri na Ukrajine. Mnohí naši politici hovoria o cestách do Moskvy. O tom, ako rokujú s Putinom. O tom, ako treba zastaviť vojnu na Ukrajine. A popravde ja tomu neverím.

Neverím tomu z jednoduchého dôvodu. Putin je vládcom autokratického politického systému, ktorý svojou politikou naväzuje na slávu Sovietskeho zväzu. O tom svedčí aj útok ruských vojsk na Ukrajinu.

Z ruskej invázie a chovania mnohých ukrajinských vojakov (správy z Ukrajiny hovoria o dezercii vyše 1 700 vojakov – TA3, článok z 2.1.2025) či sankciách Západu mám zmiešane pocity. Keďže som zástanca prezumpcie neviny, logicky, dokým sa nepreukáže pravý opak, stojím na strane Ukrajiny, ktorá využíva svoje právo na sebaobranu. Nič z toho však nemení na fakte, že dokým vojna na Ukrajine neskončí, je predčasné hovoriť o víťazstve a mieri.

To, o čom sa však môže hovoriť, je chovanie slovenských politikov. Vo vzťahu k Rusku a predovšetkým k Putinovi je pomerne zvláštne a vysiela protichodné signály. Na jednej strane hovoria o mieri na Ukrajine a snahe o rokovania, čo je podľa mňa krok správnym smerom – k mieru na Ukrajine, ale zároveň spôsob komunikácie koaličných poslancov nasvedčuje tomu, že z nás chcú spraviť vazalský štát. Vazalský voči Putinovi.

Zato chovanie opozičných poslancov mi príde ako snaha o dehonestáciu a sabotáž akejkoľvek snahy o mier na Ukrajine. Osobne som presvedčený, že Slovensko by nemalo byť sprostredkovateľom mieru medzi Ruskom a Ukrajinou, ale iniciátorom sprostredkovania rokovaní, ktoré by sa uskutočnilo pod záštitou vojensky a ekonomicky silnejšieho štátu. Jednoducho povedané by opoziční poslanci mali trvať na tom, aby sprostredkovateľom rokovaní boli práve Spojené štáty Americké. Túto snahu však nevidím.

Dôležité je však jedno. Róbert Fico je po návšteve Moskvy mimo republiky, čo vytvára negatívny obraz o jeho náture. Obzvlášť po tom, ako sa niektorí poslanci vyjadrujú o jeho pobyte v jednom z najdrahších hotelov. Síce tieto udalosti vrátane vyjadrenia Andreja Danka o Rusku vytvárajú dojem, že Róbert Fico kolaboroval(to podozrenie mám aj ja), ale bez relevantných dôkazov je na takéto vyjadrenia priskoro. Osobne som však presvedčený, že by Róbert Fico mal minimálne odstúpiť z postu premiéra, pretože mnohé kauzy, ktoré sa vynorili za jeho vlád, spolu s nedávnymi udalosťami, nás smerujú viac k vazalskému spôsobu riadenia štátu, než k demokracii a slobode.

Koniec koncov sloboda nie je o tom, že si môžeme robiť čokoľvek, čo sa nám páči. Je o tom, že musíme byť zodpovední. Obzvlášť pri ľudoch, ktorí majú prehľad o problémoch tej či onej strany. V prípade Ruska hovoríme o detskej prostitúcii (len v samotnej Moskve žje cirka 300 000 detských bezdomovcov, z ktorých mnohí sa predávajú pedofilom), čo v súvislosti s morálkou Róberta Fica (známy predovšetkým svojim arogantným a vulgárnym chovaním k novinárom) môže i nemusí vyvolávať dojem, že úmyseľne prehliada či dokonca schvaľuje podobné problémy krajiny.

Jednu vec by si mali nami zvolení predstavitelia uvedomiť. Pokiaľ sa ja ako občan Slovenskej republiky rozhodnem navštíviť Moskvu z akéhokoľvek dôvodu, nereprezentujem Slovensko, ale sám seba. Pokiaľ však túto cestu uskutočnia samotní politici z akéhokoľvek dôvodu, mali by o problémoch danej krajiny vedieť a mali by sa vo vzťahu k nám ako verejnosti vedieť zodpovedne postaviť a vyjadriť i k problémom (napríklad i vyššie spomínaná detská prostitúcia v uliciach Moskvy) či zaujať konkrétny postoj. A pokiaľ to nevedia oni, mali by sme my a ja odsudzujem detskú prostitúciu a zneužívanie pozície detských bezdomovcov pedofilmi.