Filip T. Holzer

V akademickom svete existuje nepísané pravidlo: čím citlivejšia téma, tým väčšia potreba odstupu. No v ére sociálnych sietí sa z výskumníkov často stávajú aj verejní aktéri, ktorí už len neanalyzujú konflikty — oni sa v nich ocitajú.

Presne tu sa začína aj prípad Šádího Shanaáha, politológa pôsobiaceho v oblasti konfliktov, extrémizmu a bezpečnostných rizík. Na papieri ide o klasický profil experta na „ťažké témy“. V praxi však jeho verejné vystupovanie na sociálnych sieťach vytvára obraz, ktorý je omnoho konfliktnější, než by sa od akademika očakávalo.

---

1. Keď odborná téma prestane byť neutrálna

Shanaáh sa dlhodobo venuje izraelsko-gazanskemu konfliktu a súvisiacim otázkam antisemitizmu, kolonializmu a politického násilia. Ide o oblasti, kde je hranica medzi analýzou a interpretáciou extrémne tenká.

V jeho online komunikácii však podľa verejne dostupných príspevkov a reakcií v diskusiách často dochádza k situáciám, kde:

• odborný jazyk prechádza do hodnotiacich formulácií,
• komplexné konflikty sa zjednodušujú do ostrých naratívov,
• a reakcie na kritiku eskalujú do osobnej roviny.

Výsledkom je, že časť publika ho nevníma ako neutrálneho analytika, ale ako aktéra, ktorý sa v konflikte už jasne „postavil na jednu stranu“.

---

2. Antisemitizmus, kritika Izraela a problém interpretácie

Jednou z najcitlivejších oblastí jeho verejných výstupov je diskusia o antisemitizme a politike Izraela.

Z jeho príspevkov vyplýva snaha rozlišovať medzi:

• antisemitizmom ako nenávisťou voči Židom,
• a kritikou politiky izraelského štátu.

To je akademicky legitímna a dôležitá debata.

Problém však nastáva v online priestore, kde sa tieto hranice rýchlo rozmazávajú. V komentároch pod jeho príspevkami sa objavujú:

• obvinenia z jednostrannosti,
• silne emotívne reakcie,
• a naopak aj tvrdé protiobvinenia voči diskutérom.

V takomto prostredí už nie je dôležité len to, čo je povedané, ale aj to, ako to pôsobí na rôzne publikum. A práve tu vzniká dojem, že diskusia sa posúva z akademickej roviny do ideologickej.

---

3. Progazanský naratív a vnímanie zaujatosti

V časti verejnej diskusie je Shanaáh vnímaný ako výrazne kritický voči izraelskej politike a citlivý voči gazanskemu utrpeniu. Pre niektorých čitateľov to pôsobí ako vyvážený humanitárny prístup.

Iní však upozorňujú, že:

• dôraz na jednu perspektívu môže vytvárať asymetriu,
• komplexita konfliktu sa zúži na morálny rámec „utláčaný vs. utláčateľ“,
• a tým sa stráca analytická neutralita, ktorú by akademický výskum mal zachovávať.

Toto je presne moment, kde sa odborná autorita stretáva s percepciou zaujatosti — a výsledkom je polarizácia publika.

---

4. Komunikácia, ktorá zvyšuje napätie

Ďalším výrazným prvkom je štýl interakcie v komentároch. Namiesto odstupu, ktorý by človek čakal od výskumníka, dochádza často k:

• priamym reakciám na kritikov,
• ironickým alebo ostrým odpovediam,
• a vstupu do emocionálne nabitých výmen.

Takýto štýl síce zvyšuje engagement, ale zároveň:

• znižuje vnímanú akademickú neutralitu,
• posilňuje dojem „bojujúceho aktéra“,
• a prehlbuje rozdelenie publika na tábory.

---

5. Dvojitá identita: vedec vs. verejný komentátor

Celý problém sa dá zhrnúť do jedného napätia:

• akademik má byť presný, opatrný a analytický
• verejný komentátor má byť rýchly, zrozumiteľný a názorový

Keď sa tieto roly spoja bez jasných hraníc, vzniká hybrid, ktorý je pre časť publika nepresvedčivý:

• buď pôsobí príliš angažovane na to, aby bol neutrálny,
• alebo príliš akademicky na to, aby bol „verejne čitateľný“.

---

Záver

Osobne Šádi Shanaáha vnímam ako človeka ovplyvneného svojim gazanským pôvodom, ktorý miesto snahy o racionálny prístup ku konfliktu sa skôr opiera o citové a emočné väzby ku Gaze a k svojmu národu. Je výrazne antisemitský a snaží sa to maskovať ako ľudskoprávny a kritický prístup. Lenže bez znalostí historických, politických a vojenských reálii, s pocitom hanby za Nakbu (za tú si môžu Gazania samotní) a antisemitizmom skrývajúcim sa za nevyvážený prístup, môžem usudzovať len jediné – tento človek je potencionálne riziko pre politickú scénu našich českých bratov a mali by požadovať jeho odchod z politiky a návrat jeho rodiny do krajiny pôvodu, čiže do Gazy, poprípade do krajiny, ktorá plne podporuje Gazu.