Filip T. Holzer

Keď som sa púšťal do písania rukopisu Profesor, vedel som, že sa musím vydať do temných zákutí slovenskej histórie — a nikde som nenašiel temnejší príbeh ako ten o režime Jozefa Tisa. Nie ako obyčajný študent dejepisu, ale ako človek, ktorý chcel pochopiť koreň všetkého, čo sa v našej spoločnosti deje dnes.

Tisov režim bol síce prezentovaný ako štátna záruka slovenskosti, no v skutočnosti to bol čas, keď sa naša krajina premenila na bábku v rukách nacistického Nemecka — a to nie bez následkov. Počas tohto obdobia sme prišli o tisíce našich spoluobčanov, najmä Židov, ktorí boli deportovaní do koncentračných táborov a väčšina z nich sa už nikdy nevrátila.

To, čo ma pri štúdiu Tisovho režimu najviac zarážalo, nie sú len čísla, ale aj miera spolupráce a ticho, ktoré sprevádzalo tieto hrôzy. Politici, ktorí dnes radi upravujú históriu podľa svojich potrieb, by si mali uvedomiť, že mlčanie a ignorancia vedú k opakovaniu tých istých chýb. Preto som sa rozhodol spracovať túto tému detailne práve v Profesorovi — aby bola pravda známa a nezmazateľná.

Naviac, pochopenie Tisovho režimu nám pomáha lepšie pochopiť aj súčasné fenomény, ako je zneužívanie náboženstva a ideológie na politické ciele, ktoré dnes pozorujeme na Slovensku. Preto je dôležité, aby sme sa nevzdávali kritického pohľadu a bránili sa proti manipuláciám, ktoré môžu viesť k rozdeleniu spoločnosti a šíreniu nenávisti.

Všetkým, čo držia hodnoty slobody, spravodlivosti a ľudskosti, odkazujem: nezabúdajme na minulosť, učme sa z nej a budujme spoločnosť, ktorá si váži každého človeka bez ohľadu na jeho vieru, pôvod či presvedčenie.