Filip T. Holzer

Existujú zločiny, pri ktorých by mal svet stíchnuť a počúvať.
A potom existujú momenty, keď svet úmyselne mlčí, lebo pravda by mu rozbila starostlivo pestovaný obraz.

Prípad Romi Gonenovej patrí do druhej kategórie – nie preto, že by bol menej strašný, ale preto, že je politicky nehodný súcitu.

Zločin bez výhovoriek

Romi Gonenová bola 471 dní zajatkyňou v Gaze. Počas zajatia bola opakovaně sexuálne napádaná. Nie anonymnou „hmlou vojny“, ale konkrétnymi mužmi:

• mužom, ktorý sa vydával za zdravotníka a zneužil ju v nemocnici,
• osobami zo zdravotníckeho personálu,
• kameramanom a „novinárom“, ktorí sa podieľali na propagande Hamasu,
• ďalšími únoscami, ktorí ju sledovali, ohmatávali, znásilňovali a vyhrážali sa jej smrťou.

Títo ľudia nie sú „kontroverzné postavy konfliktu“.
Sú to páchatelia znásilnenia.
Bodka.

Ich profesia ich neospravedlňuje.
Ich národnosť ich neospravedlňuje.
Ich politický kontext ich neospravedlňuje.

Zdravotník, ktorý znásilní zranenú zajatkyňu, nie je „civilista“.
Novinár, ktorý sa podieľa na sexuálnom násilí, nie je „hlas pravdy“.
Sú to zločinci.

Mlčanie médií ako akt spoluúčasti

A teraz to najhoršie.

Zatiaľ čo BBC, Guardian a ďalšie veľké médiá každodenne publikujú neoverené, často falošné obvinenia proti Izraelu – vrátane senzačných článkov o údajnom sexuálnom násilí zo strany izraelských vojakov – pri detailnom, osobnom a konzistentnom svedectve Romi Gonenovej nenapísali nič.

Nie „málo“.
Nie „opatrne“.
Nič.

To nie je náhoda.
To je redakčné rozhodnutie.

Rozhodnutie, že:

• znásilnená Židovka nie je správna obeť,
• páchateľ z prostredia Hamasu je nepríjemná pravda,
• tento príbeh by narušil preferovaný naratív o konflikte.

Mlčanie v takomto prípade nie je neutralita.
Je to morálne zlyhanie.

Feministické organizácie: princípy na vypínač

Rovnako zahanbujúce je ticho:

• feministických organizácií,
• genderových aktivistov,
• ľudskoprávnych inštitúcií.

Žena opisuje systematické sexuálne násilie, hrozby so zbraňou pri hlave, dlhodobé ponižovanie – a reakcia je nulová.

Prečo?

Lebo obeť je Židovka.
Lebo páchatelia sú Palestínci.
Lebo uznať tento zločin by znamenalo priznať, že sexuálne násilie nepozná „správnu stranu dejín“.

Feminizmus, ktorý funguje len selektívne, nie je feminizmus.
Je to ideológia prezlečená za morálku.

Propalestínsky aktivizmus a oslava Hamasu

A potom sú tu propalestínski aktivisti, ktorí:

• systematicky klamú,
• prekrúcajú fakty,
• bagatelizujú alebo popierajú zločiny Hamasu,
• otvorene alebo nepriamo oslavujú masaker zo 7. októbra 2023.

Masaker, pri ktorom boli:

• vraždené rodiny,
• upaľovaní civilisti,
• unášané ženy,
• páchané sexuálne zločiny.

Každý, kto tento útok ospravedlňuje, relativizuje alebo oslavuje, nesie morálnu zodpovednosť za následné utrpenie rukojemníkov – vrátane Romi Gonenovej.

Nemôžete kričať „veríme ženám“ a zároveň:

• ignorovať znásilnenie,
• lebo ho spáchali „naši“.

To nie je solidarita.
To je pokrytectvo v najčistejšej forme.

Záver, ktorý by nemal byť kontroverzný – a predsa je

Žena bola opakovane znásilňovaná počas zajatia.
Páchatelia majú mená, tváre a zodpovednosť.
Médiá mlčia.
Aktivisti mlčia.
Organizácie mlčia.

A práve toto mlčanie hovorí viac než tisíc titulkov.

Ak nedokážeme odsúdiť znásilnenie preto, že by to narušilo naše politické sympatie, potom sme prestali byť ľuďmi s princípmi a stali sme sa len hlasmi propagandy.

Nie v mene Palestíny.
Nie v mene feminizmu.
Ale v mene Hamasu.