Vyjadrenie Inštitút ľudských práv – Human Rights Institute operuje s tézou, že „žiadny z týchto režimov nemá morálne oprávnenie hovoriť o obrane civilizácie“. Vedľa seba kladie:

• 🇮🇷 Iránsky teokratický režim
• 🇮🇱 Izrael
• 🇺🇸 USA

Formálne ide o kritiku všetkých. Problém je v rovine porovnania.

1️⃣ Symetria, ktorá nie je symetriou

Irán je autoritársky systém s náboženským vedením, bez slobodnej politickej súťaže.
Izrael a USA sú pluralitné demokracie s voľbami, opozíciou a vnútornou kritikou.

Tváriť sa, že medzi týmito režimami nie je kvalitatívny rozdiel, je analyticky problematické. Kritika konkrétnych politík je legitímna. Ale popretie demokratickej povahy týchto štátov je už politické tvrdenie, nie právny fakt.

2️⃣ Jazyk ako politický nástroj

Použitie výrazov ako „apartheid“ či „failed state“ nie je neutrálne.

Historicky je apartheid viazaný na režim v Juhoafrická republika v druhej polovici 20. storočia – systém zákonom kodifikovanej rasovej segregácie.

„Failed state“ označuje kolaps štátnej moci – typicky prípady, kde vláda nekontroluje územie alebo nedokáže zabezpečiť základné funkcie štátu.

Aplikovať tieto pojmy na etablované demokracie znamená posunúť diskusiu z právnej roviny do ideologickej. Podporovať antisemitizmus a nenávisť voči Židom a Izraelu. Rozširovať klamstvá o tom, ako údajne Izrael potláča základné ľudské práva a slobody približne jednej pätiny svojich občanov.

3️⃣ Kde končí kritika a začína delegitimizácia?

Existuje zásadný rozdiel medzi:

• kritikou konkrétnej vojenskej operácie,
• kritikou vlády,
• a tvrdením, že štát ako taký nie je demokraciou.

Keď ľudskoprávna organizácia tvrdí, že USA a Izrael už nie sú demokraciou, vstupuje do oblasti radikálnej politickej interpretácie. To nie je neutrálne monitorovanie práv, ale normatívne predefinovanie politického systému. Toto je nebezpečná radikalizácia spoločnosti.

4️⃣ Je to antisemitizmus?

Z citovaného textu samotného antisemitizmus jasne vyplýva antisemitský obsah. Kritika vlády Izraela ≠ nenávisť voči Židom.

Ak by však organizácia:

• používala dvojitý meter výlučne voči Izraelu,
• popierala jeho právo na existenciu,
• alebo ospravedlňovala útoky na izraelských civilistov,

vtedy by bolo legitímne hovoriť o prekročení hranice z politickej kritiky do diskriminačného naratívu. A Inštitút ľudských práv týmto výrokom jasne spravil onen prvý krok

5️⃣ Paradox morálnej nadradenosti

Organizácia tvrdí, že „žiaden z týchto režimov nemá morálne oprávnenie hovoriť o obrane civilizácie“.

Otázka je: kto potom má morálne oprávnenie? A na základe akého štandardu?

Ak je kritérium absolútna bezchybnosť, potom ho nespĺňa žiadny štát na svete.
Ak je kritérium existencia porušení práv, potom by bolo potrebné rozlišovať medzi systémovým útlakom a sporadickými či politicky kontroverznými rozhodnutiami v rámci demokratickej kontroly.

Záver

Kritika vlády je legitímna.
Spájanie demokratických štátov s autoritárskymi režimami bez jasného rozlíšenia však môže viesť k relativizácii rozdielov medzi demokraciou a diktatúrou. Pokiaľ sa ištitúcia dopustí antisemitského a nenávistného prejavu, je oprávnené tvrdiť, že takáto inštitúcia sa už nevenuje kritike, ale systematicky rozkladá základné ľudské práva a slobody na zbraň a je nevyhnutné ju zrušiť.

Preto žiadam príslušné orgány o zrušenie statusu neziskovej organizácie a zakázanie Inštitútu ľudských práv ako silne antisemitskej a nenávistnej organizácie.