Filip T. Holzer

Ak padne Hamas — čo potom?

Nie je to hypotéza pre sci-fi román, ale čoraz častejšia otázka medzi analytikmi, novinármi aj obyčajnými ľuďmi v Gaze. Všetci cítime, že niečo sa môže stať. Ale málokto si trúfa povedať, čo vlastne znamená „potom“.

Rozoberme to. Nie chladne ako analytici. Ale úprimne ako ľudia, ktorých zaujíma, či sa dá z prachu postaviť domov.

Scenár 1: Vákuum

Najprirodzenejšia možnosť po páde diktatúry? Chaos.

Ak by Hamas padol zo dňa na deň – cez izraelskú vojenskú operáciu, puč alebo masové protesty – hrozí, že moc prepadne prázdnote.
A v prázdnote rastie násilie.

V Gaze je totiž málo funkčných inštitúcií. Žiadna polícia bez ideológie, žiadna súdna moc, žiadna civilná správa, ktorá by mala dôveru verejnosti. A hlavne: žiadna pripravená alternatíva.

Bez plánu prichádza panika. Lúpeže, vendetty, ozbrojené frakcie bojujúce o ulice.
Nie z nenávisti. Z inštinktu prežiť.

Západní diplomati to nazývajú „Somálsky scenár“. A nechceme ho.

Scenár 2: Islamský džihád – alebo ešte horšie

Kto je po Hamase druhý najsilnejší hráč v Gaze? Nie demokratické sily.
Islamský džihád.
Radikálnejší. Menej populárny. Ale v tieni Hamasu vyrástli s jedným cieľom: byť náhradou, keď príde ich čas.

A čo ak to využijú?
Výsledkom môže byť ešte väčší fundamentalizmus, viac násilia, menej nádeje.
Ak niekto zhodí diktatúru a nahradí ju horšou, je to ako opraviť dom požiarom.

Scenár 3: Návrat Fatahu?

Fatah — teda Palestínska samospráva vedená Mahmudom Abbásom — vládne na Západnom brehu, ale v Gaze sú od roku 2007 vyhnaní.
Otázka znie: Majú vôbec legitimitu na návrat?

Problém:

• Starí, unavení lídri.
• Korupcia.
• Strata dôvery u mladých Palestíncov.

A predsa, zo všetkých alternatív je Fatah najznámejší.
Mohol by sa vrátiť pod patronát OSN alebo arabských krajín. Možno dočasne.
Alebo ako súčasť širšej koalície, ak by sa podarilo spraviť voľby v Gaze.
(Smiech? Možno. Ale aj smiešne veci sa niekedy stanú realitou.)

Scenár 4: Medzinárodná správa – „náplasť na sopku“

Toto znie ako sci-fi: OSN alebo aliancia arabských štátov by dočasne prevzali správu nad Gazou.
Niečo ako protektorát – s cieľom:

• stabilizovať situáciu,
• obnoviť služby,
• pripraviť voľby.

Znie to dobre.
Ale história nás učí, že žiadna okupácia (aj tá „mierová“) nie je ľahká.

Izrael by bol podozrievavý.
Palestínčania by mohli vnímať takúto misiu ako nový druh cudzej nadvlády.
A čím dlhšie by to trvalo, tým menej by to bolo „dočasné“.

Scenár 5: Civilná revolúcia

Možno najidealistickejší. Ale nie nemožný.
Predstav si, že mladí ľudia, ktorí teraz protestujú proti Hamasu, sa stanú jadrom niečoho nového.

Nie zo dňa na deň. Ale cez sieť lokálnych iniciatív, komunitných lídrov, študentov, žien, zdravotníkov…
Niečo ako tichá revolúcia bez vlajok.

Tento scenár by vyžadoval:

• čas,
• ochranu pred externým zasahovaním,
• a hlavne trpezlivosť sveta.

Ale ak niekde ešte žije nádej, že sa Gaza môže postaviť vlastnými rukami – je to tu.

Čo je najpravdepodobnejšie?

Krutá pravda: najpravdepodobnejší je mix všetkého.
Pád Hamasu neznamená automaticky mier. Znamená reštart. A tie bývajú drsné.

Ale aj reštart Windowsu bol vždy zúfalo potrebný, keď sa všetko seklo.

Gaza potrebuje viac ako pád režimu

Gaza potrebuje víziu.
Gaza potrebuje vzdelanie, dôveru, svetlo.
Gaza potrebuje svet, ktorý ju nevidí len cez Hamas.

A svet – ak chce mier – musí prestať rozmýšľať v binárnych voľbách: Hamas alebo bomba, ticho alebo okupácia, bezpečnosť alebo práva.

Možno raz budeme písať články o Gaze ako o mieste, ktoré si prešlo peklom, no postavilo sa a dýchalo vlastným hlasom.
Možno nie.

Ale ak sa ten deň blíži, musíme sa naň pripraviť.

Nie tankami.
Ale otvorenou hlavou a čistým svedomím.