Filip T. Holzer

V poslednej dobe narastá antisemitizmus po celom západnom svete. Útoky na synagógy, atentáty a fyzické napadnutia či slovné ataky mierené voči Židovskej populácii sú častejšie ako pred vojnou na Blízkom východe. Každý, kto podporuje Izrael, a to vrátane mňa, sú pod neustálymi útokmi so strany podporovateľov teroristickej organizácie Hamasu. Všetko pod záštitou palestínskej vlajky, humanizmu a ideálov, ktoré sú v priamom rozpore s tým, čo robí samotný Izrael, a tým, čo vo svojich cieloch žiadajú samotní progresívci.

Podpora Hamasu prostredníctvom akéhosi humanizmu, falošnej podpory Palestíny a tzv kritiky politických krokov štátu Izrael je v skutočnosti len prejavom antisemitizmu, ktorý sa snažia skrývať. O to smutnejšie je to, že Izrael robí všetko to, čo žiadajú progresívci od štátu (podpora zelenej politiky, rovnoprávnosť a genderová vyrovnanosť, ochrana LGBTI+ komunity) a zároveň idú proti týmto ideálom, čím sa hodnotovo stavajú na stranu náboženských fanatikov a radikálov z radov palestínskych muslimov.

Už len samotné obvinenie Izraela mladými progresívcami ako štátu, ktorý pácha rasovú segregáciu, apartheid a genocídu, je nanajvýš absurdné. Už len preto, že Izrael ako krajina je jediný štát obkolesený totalitami. Taktiež Palestína niekoľko krát odmietla dvojštátie, v rámci ktorého by mala priemysel a Izrael by bol obchodne závislý od Palestíny, čo palestínski arabi odmietli v roku 1948. Odvtedy ubehlo niekoľko vojen, v rámci ktorých bol Izrael zakaždým napadnutý a zakaždým tieto nevyprovokované vojny vyhral a to s územnými ziskami, z ktorých časť odovzdal Egyptu a Jordánsku.

Taktiež je potrebné zohľadniť, že Izrael ako jediná krajina na Blízkom východe má v Knesete (izraelská varianta nášho parlamentu) až dve arabské strany. Mnohí, predovšetkým progresívne ladení antisemiti kričia, že palestínski arabi nemajú volebné právo a možnosť voliť do Knesetu. Je to vlastne rovnaké, ako keby sme my, Slováci chceli voliť svojich zástupcov do amerického kongresu, ruskej dumy alebo českého parlamentu – nanajvýš absurdné tvrdenie a požiadavky.

Túto vlnu nenávisti zo strany mladých podporovateľov radikálne ľavicovej a neomarxistickej strany umocnenú mnohými vyjadreniami považujem za nanajvýš vulgárnu, drzú a hlavne za totálny prejav nevedomosti. Taktiež je umocnená výkrikmi typu „From river to sea, Palestine will be free!“, čo je heslo radikálov z rôznych palestínskych, teroristických organizácii, ktorých jediným cieľom je vyhľadenie Izraelského obyvateľstva vrátane 20% zastúpenia arabov, ktorí sa pridávajú do IDF práve kvôli svojim radikálnym bratom na území Gazy, Sýrie a ďalších regiónov a štátov v okolí Izraela.

Mladí progresívci nie sú schopní vidieť kolektívnu zodpovednosť Palestínčanov za riadenie svojho štátu. Sami Palestínčania umožnili, aby sa k moci dostal Hamas, ktorý so ziskom 48% všetkých hlasov vyhral voľby v krajine a za výraznej pomoci Fatahu, miernejšej orgaznizácie, v podstate vytvorila totalitný štát neschopný akceptovať akúkoľvek odchýlku od nich uznávanych hodnôt. Jednoducho povedané ak ste gej žijúci v Gaze a verejne sa k tomu priznáte, máte len dve možnosti – odísť do Izraela alebo sa nechať zabiť vlastným výrazne mľadším bratom. To však progresívcom neprekáža, pretože nechcú vidieť utláčanie sexuálnych menšín, žien či kresťanov.