Filip T. Holzer

Pred pár dňami slovenská televízia odvysielala rozhovor medzi dvoma stranami. Medzi Katarínou Roth Neveďalovou a Ľubošom Blahom zo SMER-SSD na jednej strane a na strane druhej Miriam Lexmann za KDH a poslancpm českej opozície Alexandrom Vondrom za ODS. A stále mám z toho celého rozhovoru zmiešané pocity.

Samozrejme nie preto, že by došlo k hádke. To sa medzi politikmi stáva bežne. S tým, keď sledujem politické debaty, počítam. A popravde si vždy, keď sledujem tieto diskusie, vyberám stranu, ktorá je racionálnejšia, pokojnejšia a emočne stabilnejšia.

Vďaka tomu môže u mňa dôjsť k paradoxu, v rámci ktorého na mňa zapôsobí človek, s ktorým by som inak nesúhlasil alebo ho z ideologických dôvodov nevolil, zatiaľ čo politik, ktorý by mal mať moje sympatie, ich nedostáva. Dobrý príkladom môže byť Erik Kaliňák, ktorý v diskusii s Janou Bittó Cigánikovou pôsobil rozvážne a pokojnejšie, pričom je socialista a ja skôr konzervatívne pravicový volič, ktorý preferuje strany ako SaS a KDH.

Lenže v prípade Ľuboša Blahu a jeho diskusných partnerov sa potvrdilo presne to, čo som od tej diskusie očakával. Človek, ktorý si na sociálnych sieťach vyslúžil prezývku Mydlič baranov (osobne to považujem za dosť vulgárne voči Blahovi), jasne dokázal, že tá prezývka môže byť oprávnená (to, že je oprávnená, nám nedáva právo Blahu takto osočovať).

Lenže Ľuboš Blaha počas rozhovoru dokázal jednu zásadnú vec. Prinútil svojho diskusného kolegu k tomu, aby z relácie odišiel. Čím? Na prekvapenie tým, že nikoho nepustil k slovu a mal hubu plnú antisemitizmu. Na to druhé sme si u neho zvykli, ale teraz sa prekonal. A popravde ani ten antisemitizmus by sme nemali u neho tolerovať.

A teraz jednoduchá otázka: Čo s Blahom? Na Západe by mal problém. V lepšom prípade by ho vlastná strana odpratala niekam do ústrania, aby nestratili hlasy. Tu na Slovensku? Akurát tak získa podporu a hlasy. A rozvíri otázky, o ktorých by sa malo mlčať.

A keďže mi niektorí hejteri vyčítajú, že som autistiský psychouš využívajúcu AI, mám pre nich dobrú správu. Ja i Ľuboš používame v prvom rade svoje vlastné hlavy. Rozdiel medzi nami dvoma je v tom, že ja AI využívam na uhľadenie textu, zatiaľ čo on AI považuje za francúzsky toast. Lenže nie vždy je dobré využívať len vlastnú hlavu. Síce otvoríte dvere, ale si taktiež poraníte hlavičku. A pokiaľ sú teda z pevnejších materiálov, tak skončíte v nemocnici.