Chápem rozhorčené komentáre. Úprimne. Rozumiem hnevu, ktorý planie pod príspevkami, kde sa meno Jozefa Tisa skloňuje s takou samozrejmosťou, akoby išlo o akéhosi martýra národa, dokonca svätca, ktorému by sme mali každé ráno zapáliť sviečku vedľa pomaranča s klinčekmi. Ale prepáčte — na túto diskotéku ja netancujem. Nechcem a ani nebudem. Nechcem a ani sa nehodlám […]
Pokračovanie článku