Viera a vedenie sa často mätú, ale sú to úplne iné svety. A práve pochopenie ich rozdielu ti môže ušetriť kopec nervov, keď sa s niekým dostaneš do debaty o Božej existencii, zlatu na Marse alebo čomkoľvek, čo nie je hmatateľne overiteľné.
Viera — čo to vlastne je?
Viera je osobný postoj, presvedčenie, často založené na vnútornom pocite, tradícii, skúsenosti či duchovnej potrebe. Nie je to vedecké tvrdenie, ktoré čaká na testovanie. Viera hovorí:
„Ja verím, že B_h existuje.“
Alebo:
„Verím, že na Marse je zlato.“
Táto veta nikomu nič neukladá na dôkazné bremeno — je to len vyjadrenie osobného postoja.
Dôkazné bremeno — čo to znamená?
Dôkazné bremeno je zodpovednosť niekoho, kto tvrdí fakt o svete, teda o objektívnej realite, aby to svoje tvrdenie podložil dôkazmi.
Ak niekto povie:
„Na Marse nie je zlato.“
alebo
„B_h neexistuje.“
tak on už robí konkrétne faktické tvrdenie o realite a je na ňom, aby to vedel podložiť.
Príklad so zlatom na Marse
Predstav si, že ja hovorím:
„Verím, že na Marse je zlato.“
Ty môžeš byť skeptický, povedať:
„Nemáš na to dôkazy, je to nezmysel.“
No keď ja len vyjadrujem vieru, nikoho nenútim veriť so mnou, tak ja nemám povinnosť dokazovať, že tam to zlato je. Je to môj osobný postoj.
Ak ale ty tvrdíš, že:
„Na Marse určite zlato nie je,“
tak ty už nesieš dôkazné bremeno — musíš ukázať, prečo je to tak, čiže napríklad vedecké dáta, analýzy, dôkazy z misii a pod.
A čo viera v B_ha?
Viera v B_ha je úplne rovnaký prípad ako viera v zlato na Marse.
Ak hovoríš:
„Verím v B_ha,“
je to tvoj osobný postoj, nie faktické tvrdenie, ktoré by vyžadovalo dôkazy. Nie si povinný dokázať jeho existenciu, lebo to nie je vedecká hypotéza, ale vierou podložená perspektíva.
Ak však niekto vstúpi do debaty a povie:
„B_h neexistuje,“
tak on tvrdí niečo o objektívnej realite, teda nesie dôkazné bremeno, aby toto tvrdenie podložil.
Čo ak ťa nazývajú bláznom?
Ak ti niekto povie:
„Si blázon, lebo veríš v niečo, čo neexistuje,“
to je nielen osobný útok, ale aj pokus presunúť dôkazné bremeno na teba, čo je logická chyba.
Nech ti to pripomína:
Nie si povinný dokazovať svoju vieru, ale tvoj kritik musí dokázať, že jeho tvrdenie o neexistencii je pravdivé.
Prečo je to dôležité?
V dnešnej dobe sa často mieša, čo je osobný postoj a čo je objektívna pravda. Mnoho zbytočných sporov vzniká, lebo ľudia chcú od druhých dôkazy tam, kde nejde o fakty, ale o vieru.
Ak chceš byť dobrý v debate, vždy sa spýtaj:
„Kto tu vlastne niečo tvrdí o svete? Kto má teda niesť dôkazné bremeno?“
Zhrnutie
Áno, ja som veriaci. A áno, verím v existenciu B_ha. Netajím sa tým a ani nechcem sa skrývať. Lenže plne chápem, že moja viera je čisto môj subjektívny názor. Postoj, ak chcete. Môžem sa s inými baviť o dôvodoch, pre ktoré verím. O tom, čo ma presvedčilo veriť v existenciu B_ha, ale akonáhle mi poviete, že B_h neexistuje, a dožadujete sa dôkazu, máte smolu. Je to moje presvedčenie a ja vám nemusím nič dokazovať. Práve naopak. To vy ste povinní ma presvedčiť o opaku. Dôkazmi.
Iba žongluješ zo slovami! Tvoja prvá veta je... ...
A veľký nihilistický filozof sa zobudil! ...
Ty sama si jeden z nich! ...
Stvoriteľ nám dal dostatok dôkazov?A to sú... ...
Pravdu nemožno stanoviť vierou, pretože ciele... ...
Celá debata | RSS tejto debaty